KÁZEŇ: 33. nedeľa cez rok B

Kázeň na 33. nedeľu cez rok B

Drahí bratia a sestry, pred niekoľkými rokmi som práve na toto evanjelium, ktoré som teraz dočítal, čiže evanjelium o konci sveta, o druhom Kristovom príchode, o tom súžení, o ktorom nám hovorí či už prvé čítanie z Knihy proroka Daniela, alebo samotné evanjelium, reagoval jedným videom. Pred niekoľkými rokmi som totiž na jednej svätej omši, kde bolo viac detí, púšťal ľuďom jedno také video. V tom videu bolo znázornené takým ľudským chápaním, aký ten koniec sveta bude. A bolo tam naozaj veľa plaču, veľa ohňa, veľa síry, veľa kriku a naozaj to vzbudzovalo v človeku až taký strach či hrôzu. Na tej svätej omši, keď sa to skončilo, sa niekoľko detí rozplakalo. Možno som to nemal robiť takýmto spôsobom, ale poučilo ma to, že to, čo ľudia vnímajú o konci sveta, možno nie je celkom pravdivé. Hoci Pán Ježiš hovorí o tom, že prídu aj súženia, príde prenasledovanie, budú aj hviezdy padať a nebeské mocnosti sa budú chvieť, predsa len ten koniec má byť o niečom inom.

O čom má byť ten koniec? Ten koniec má byť o Ježišovi Kristovi. O tom, že Syn človeka, čiže Ježiš Kristus, príde na oblakoch s veľkou mocou a slávou. Príde Pán Ježiš. A na čo príde Pán Ježiš? Pán Ježiš príde preto, aby poslal svojich anjelov, aby zhromaždili jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Aby zhromaždil svojich vyvolených, tých, ktorí veria v neho, tých, ktorí ho milujú, tých, ktorí zachovávajú jeho prikázania a hlavne to najväčšie prikázanie lásky. Čiže koniec koncov malo by to byť radostné očakávanie Krista. Radostné očakávanie, aj keď skôr, ako príde, nastanú tie súženia a prenasledovania.

Možno aj my na vlastnej koži cítime, že aj teraz sú rôzne ťažkosti, súženia, doslova aj prenasledovania. Takže príde Pán Ježiš už teraz? Ťažko povedať, lebo samotné evanjelium dnešnej nedele končí slovami: „Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“ Naozaj, v histórii sveta aj Cirkvi bolo mnoho prenasledovaní. Veď kým v roku 313 Konštantín nevydal ten edikt, Milánsky edikt, stále bolo prenasledovanie Cirkvi. Cirkev bola prenasledovaná, jej členovia boli zabíjaní. Dokonca Cirkev bola prenasledovaná počas celého obdobia svojej existencie. Či už vnútorným spôsobom, alebo aj tým vonkajším. Dobre to z histórie vieme. A koniec v tom zmysle, ako o ňom hovorí evanjelium, ešte neprišiel.

Ale veľmi pekne o tom hovorí emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojej knihe Eschatológia. Hovorí tieto slová: Pre nás kresťanov nie je dôležité vedieť deň parúzie. Veď aj keby sme na vlastné oči nevideli prichádzať Krista na oblakoch na konci časov, jedného dňa aj tak zomrieme a stretneme sa s Kristom. A mali by sme sa na toto stretnutie veľmi dobre pripraviť. Čiže aj to dnešné evanjelium by nás malo viesť k tomu, aby sme očakávali, aby sme sa pripravovali, aby sme neustále prehlbovali a zdokonaľovali svoj vzťah s Kristom. Či už zažijeme ten koniec sveta v tom veľkom meradle, ako hovorí evanjelium, alebo v tichosti svojej izby či nemocnice, keď odídeme z tohto sveta, to nie je dôležité. Ale dôležité je, aby sme boli dobre pripravení, doslova, aby sme sa tešili na Krista.

Veď aj svätý Augustín hovorí krásne slová, keď hovorí: Lebo aká je to láska ku Kristovi, báť sa, aby neprišiel? Naopak, láska ku Kristovi má spočívať v tom, že sa tešíme, aby prišiel. Aby prišiel k nám a zobral nás na to lepšie miesto. Aj na toto sa máme pripravovať. A vidíme, čo robí tento svet. Tento svet sa silou-mocou bráni Kristovi. Bráni sa tomu, aby človek odišiel z tohto sveta. Robí všetko preto, aby nás odrezal od tejto nádeje.

Preto sa aj my povzbudzujme Božím slovom, sviatosťami, aby aj tá naša radosť bola úplná. Aby sme sa tešili na Krista a hlavne boli pripravení na ten najdôležitejší okamih svojho života. A tým je smrť alebo odchod do večnosti.