Kázeň na 28. nedeľu cez rok A
Drahí bratia a sestry. Počúvame v dnešnom evanjeliu slová, ktoré hovorí Pán Ježiš veľkňazom a starším ľudu. Hovorí im podobenstvo o Nebeskom kráľovstve. Taká obyčajná nedeľa, nič veľké sa nedeje. Bežný nedeľný deň, a predsa počúvame o niečom výnimočnom, počúvame o Nebeskom kráľovstve. Počúvame o tom mieste, kam sa máme snažiť prísť, o čo sa máme usilovať? Máme sa snažiť o cieľ nášho života, čiže taký všedný deň, počúvame o takejto výnimočnej udalosti, o veciach Nebeského kráľovstva. Je to určite aj preto, že práve do toho nebeského kráľovstva alebo do večnosti vstupujeme väčšinou v ten obyčajný deň. Možno je to nedeľa, možno pondelok, štvrtok. Mohli by sme povedať, nič výnimočné, odchádzame z tohto sveta, odchádzame z tohto sveta a nezvoníme zvony. Odchádzame z tohto svetaa neznejú fanfáry. Možno v tichu osamote, nikto o tom nemusí vedieť.
A preto sa na túto významnú udalosť o to viac máme pripraviť, snažiť a myslieť. A tak Pán Ježiš hovorí o nebeskom kráľovstve, o tejto veľkej udalosti nášho života podobenstvo. V prvom rade tým, ktorí boli prví povolaní do Nebeského kráľovstva, to sú židovský národ, ktorý si Pán Boh vyvolil, požehnal, viedol, a v ktorom sa narodil aj Ježiš Kristus. Vidíme ako tí prví, ktorí boli pozvaní na túto hostinu, na svadbu, čiže do nebeského kráľovstva, odmietli prísť, odmietli prísť pre svoje dôvody a príčiny. Jednoducho mali niečo iné. Je to tá skutočnosť, že židovský národ odmieta spásu skrze Ježiša Krista, odmieta Ježiša Krista ako spasiteľa a prisľúbeného Mesiáša. Neprichádzajú na túto hostinu a odmietajú Pána svadby. A tak vidíme, čo robí Pán, ten Pán hovorí, aby išli na ulice, na rázcestia, a zavolali všetkých, ktorých nájdu na svadbu. Inými slovami, všetci sú povolaní, nielen židovský národ, ale všetci sú povolaní, aby prišli do neba k spáse, čiže aj my, koniec koncov, nepatríme do židovského národa, a sme povolaní k spáse. Prichádza Pán – kráľ a pozerá si tých, ktorí prišli na tú svadobnú hostinu. Nájde tam človeka, ktorý nie je oblečený do svadobného odevu. To rozhodujúce, či ten človek ostane na svadbe, alebo či je vyhodený von do tmy, kde bude plač a škrípanie zubami, rozhoduje práve to svadobné rúcho, svadobný odev.
A tak milí bratia a sestry, čo je ten svadobný odev, ktorý nám dovolí ostať na svadbe, alebo nám dovolí prísť do neba, do nebeského kráľovstva? Čo je tým odevom? Mohli by sme dlho rozmýšľať a uvažovať, čo by mohlo byť tým odevom. Ja by som si pomohol slovami Svätého písma z listu Rimanom, kde hovorí a poštou Pavol tieto slová. „Však viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby sme sa prebudili zo sna?“ Je to krásna inšpirácia, aby sme sa prebudili zo sna. Toto prebudenie zo sna môže mať dvojaký význam. Tým pravým významom prebudenia zo sna znamená, že si začneme viac a hlbšie uvedomovať svoju pozíciu, začneme si viac uvedomovať, kto sme, kam kráčame a čo musíme vo svojom živote robiť. Doslova sa uvedomíme. To je ten pravý význam prebudenia zo sna. Ten význam môže byť aj hlbší, znamená to, akoby sme my tu na zemi nežili úplný život, akoby sme istým spôsobom spali, snívali a to prebudenie zo sna príde, až keď začneme skutočne žiť a vnímať svet okolo seba. Čiže keď fyzicky zomrieme, prídeme k Bohu a naozaj budeme vnímať Boha priamo, nie len skrze vieru. Apoštok Pavol pokrečuje ďaleja hovorí hovorí: „Teraz je bližšie ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďte teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne, nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti. Nie v žiarlivosti a tvárach, ale oblečte si Pána Ježiša Krista. O telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí.“ Máme si podľa slov apoštola Pavla obliecť Pána Ježiša Krista. Toto je ten skutočný a jediný odev, ktorý musíme mať oblečený, aby sme mohli ostať na svadbe, na svadobnej hostine, aby sme mohli byť spasení.
Apoštol Pavol hovorí v liste Galaťanom: „Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi sme všetci Božími synmi, lebo všetci, čo ste boli pokrstení v Kristovi, ste si obliekli Krista znova obliecť.“
A tak milí bratia a sestry, čo znamená obliecť si Ježiša Krista? Čo to konkrétne znamená? Bolo to naozaj také všeobecné pomenovanie obliecť Ježiša Krista? O tom hovorí znova apoštol Pavol v liste Kolosanom v 3. kapitole, 12. verši, keď hovorí o božích vyvolených, svätých a milovaných: „Oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť.“ Toto sú naozaj hodnoty, do ktorých by sme sa mali viac prebudiť. Prebudiť sa z tohto sveta, ktorý sa snaží nás uspať, uspať prostredníctvom pôžitkov tohto sveta, aby sme nezabudli na to dôležité, najdôležitejšie, čo nás čaká, a to je večný život. Predsa toto nie je skutočný život; skutočný život príde až na nebi. Máme lepšie žiť tak, ako hovorí apoštol Pavol, aby sme si obliekli hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť – krásne hodnoty, za ktorými sa máme usilovať. Aby sme si naozaj obliekli samého Ježiša Krista.
My kresťania máme k tomu veľmi blízko, pretože máme množstvo prostriedkov spásy. To sú sviatosti, ktoré máme prijímať. Prijímame doslova Ježiša Krista skrze Eucharistiu do svojich úst, do svojho tela, do svojho srdca. Doslova fyzicky Ho prijímame do seba, aby nás potom Pán Ježiš mohol premieňať, aby sme si takto obliekali Ježiša Krista. Tak sa snažme, milí bratia a sestry, lebo nevieme, kedy príde ten deň. Ten najdôležitejší deň nášho života, keď odídeme z tohto sveta a budeme vstupovať na tú svadobnú hostinu, potom už bude neskoro hľadať svadobné šaty, ako sme počuli v dnešnom evanjeliu. Ten človek, čo nemal svadobné šaty, pristúpil k nemu ten kráľ. Ten človek onemel, nemohol nič povedať, nemohol nič urobiť. Jednoducho vo večnosti už nemôžeme nič urobiť, nič napraviť. To, čo môžeme robiť, napravovať, skutočne žiť, je práve v tomto čase tu na tomto svete. Keď prejdeme cez tú hranicu života a smrti, už je koniec, už sa nedá nič vylepšovať, už sa nedá nič meniť, doslova tam budeme nemí.
Amen.