Ako budeme môcť hadovi rozšliapnuť hlavu?

Homília na 10. nedeľu cez rok    

Rím, 6.6.2024 (CNA)   Homíliu uvádza Aldo Vendemiati, kňaz a profesor na Filozofickej fakulte Pápežskej univerzity Urbaniana v Ríme.       

Aké ľahké je dať sa oklamať a aké nebezpečné! V rozprávaní prvého čítania (Gn 3,9 -15) vidíme, ako bolo ľudstvo od počiatku obeťou démonického klamania, pri ktorom sa zlo ukazovalo ako žiadúce a dobro ako zlé. Diabol žije z klamania a šíri klamstvo okolo seba. Duchovný boj sa točí okolo tohto nepriateľstva medzi potomstvom hada a potomstvom ženy:

„Ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“

Hlava hada je jeho prefíkanosť. Je  najprefíkanejší zo všetkých zvierat. Päta človeka je jeho slabosť, ktorú diabol využíva, aby nás uviedol do klamstva. Ale ak podriadime túto slabosť Bohu, tak sa táto slabosť môže stať zbraňou víťazstva, ktorá rozdrví hlavu hada.

V Evanjeliu (Mk 3,20–35) nachádzame dva príklady tohto boja. V jednom víťazí had, v druhom potomstvo ženy.

Had porazí zákonníkov, ktorí prišli z Jeruzalema a Ježiša obžalovali, že je posadnutý diablom. Pätou, slabosťou týchto zákonníkov, je závisť. Oni nemôžu poprieť to očividné – že Ježiš vyháňa diablov. A preto pripisujú jeho moc diablovi. A tak sa dostávajú do najväčšieho protirečenia, lebo aj dieťa pochopí, že satan nemôže vyháňať satana. Stačilo by sa im krátko zamyslieť, aby spoznali absurdnosť svojho postoja, ale závisť im oslepuje ducha. Mali by všetky prostriedky na to, aby pochopili, že Ježiš môže vniknúť do brlohu diabla a odtiaľ oslobodiť zajatcov, lebo proti nemu bojoval a porazil ho. Ich hriech je neodpustiteľným hriechom – hriechom proti Duchu Svätému, lebo poznajú pravdu a popierajú ju. Ich slabosť je slabosťou, ktorá sa preoblieka do násilia a je ním otrávená.

Ale poďme k inému boji. Tu sa had pokúša oklamať Ježišových príbuzných, ktorí sa obávajú, že Ježiš sa pomiatol. Naozaj povedali: „Pomiatol sa.“ Ich päta, ktorú  pokušiteľ využil, nie je zlovoľným pocitom, skôr dobrým pocitom: Robia si o Ježiša starosti, vidia, že nemá ani len príležitosť niečo zjesť. Možno tu zohráva úlohu aj istý zmysel pre sociálny konformizmus: Ježiš sa správa inak ako ostatní, pôsobí ako excentrický človek a to, čo robí, sa zdá byť zvláštne. A tak sa pokúšajú odviesť ho a uviesť ho do „normálnejšieho“ štýlu života. Dokonca aj Mária je do toho pokusu zapojená, iste z veľkej lásky ku svojmu synovi. Nesmieme sa pohoršovať na tom, že aj Mária mohla byť pokúšaná – veď aj sám Ježiš bol pokúšaný! Ale v tomto prípade sa hadovi rozšliape hlava.

Zbraňou víťazstva sú Ježišove slová: „Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.“ (Mt 12, 50).

A Mária úplne prijíma tieto slová a bezvýhradne si osvojuje Božiu vôľu. Vlastnú slabosť prijíma ako takú a sila Božej vôle ju obklopí, aby nad slabosťou zvíťazila. A jej materstvo nežiari iba na úrovni tela, ale ešte viac na úrovni ducha.

Pozrime sa teraz, ako je to s nami. Je očividné, že aj my sa stretávame s klamaním hada a budeme sa s tým neustále stretávať. Vieme, že naša päta je žiaľ vystavená jeho uhryznutiam. My poznáme svoje slabosti: zlé pocity (pýcha lakomstvo, závisť, hnev, zmyselnosť, nemiernosť, lenivosť), ale aj osebe dobré pocity, ktoré sú však ešte telesné a často nie na mieste. Ako budeme môcť zvíťaziť? Ako dokážeme rozšliapnuť hlavu hada? Tak, že si prisvojíme ochotu Márie, jej pokoru, jej odovzdanosť Božej vôli. Tak našu slabosť Ježiš prijme a stane sa našou silou. A my sa z „vyhnaných hriešnych detí Evy“ zmeníme na deti Márie: Ježišových bratov a sestry a matky.

-zg-