Amorth tvrdil, že levitáciu zažil iba raz

Levitácia patrí k javom, ktoré ľudí fascinujú azda najviac. Človek sa vznáša nad zemou bez viditeľnej fyzickej príčiny — taký obraz poznáme z hororových filmov aj príbehov o exorcizmoch.

Páter Gabriele Amorth však po desaťročiach služby povedal niečo prekvapujúce. S levitáciou sa mal osobne stretnúť iba raz. A ešte prekvapujúcejšie je to, čo povedal ďalej: Levitácia podľa neho vôbec nie je hlavným cieľom diabla.

Vznášal sa približne tridsať centimetrov nad zemou

Amorth spomína mladého muža, ktorý patril medzi jeho prvé prípady. Počas exorcizmu sa kňaz natoľko sústredil na modlitbu, že si spočiatku nič zvláštne nevšimol. Až ľudia, ktorí mu pomáhali, ho upozornili, že mladík sa vznáša. Podľa Amortha bol približne tridsať až štyridsať centimetrov nad zemou. Exorcista však okamžite dodáva, že skutočne výrazné levitácie osobne nezažil a tento jeden prípad považoval za výnimočný. Táto poznámka je veľmi dôležitá. Človek, ktorý desiatky rokov vykonával exorcizmy, nehovorí, že ľudia lietali po miestnosti každý týždeň. Hovorí o jednom prípade.

Najväčším cieľom nie je ukázať moc

Amorth následne obráti pozornosť od mimoriadneho javu k oveľa obyčajnejšej veci. Podľa neho je posadnutie mimoriadnym pôsobením. Oveľa bežnejším pôsobením je pokušenie. Jeho pointa je jednoduchá: Diablovi podľa neho nezáleží v prvom rade na tom, aby človek levitoval. Záleží mu na tom, aby človek zhrešil. A v tom je veľký paradox. Ľudia sa boja javov, ktoré možno nikdy v živote neuvidia, a zároveň podceňujú hriechy, s ktorými zápasia každý deň.

Človek sa bojí levitácie, ale nie vlastnej nenávisti

Predstavme si človeka, ktorý prečíta príbeh o levitácii a večer sa bojí zaspať. Na druhý deň však bez problémov ohovára kolegu. Neodpustí bratovi. Klamstvom získa výhodu. Vedome podvádza manželku. Ponižuje slabšieho. Ale levitácie sa bojí. Z kresťanského pohľadu je poradie obrátené. Mimoriadny jav môže byť desivý, ale o večnom smerovaní človeka rozhodujú predovšetkým jeho každodenné slobodné rozhodnutia.

Pokušenie neznamená hriech

Amorth pripomína, že pokušeniu boli vystavení aj svätí a samotný Ježiš. To je dôležité pre ľudí, ktorí sa zľaknú vlastných myšlienok. Mať pokušenie nie je to isté ako spáchať hriech. Človeku môže napadnúť niečo zlé. Môže cítiť hnev, sexuálnu túžbu, závisť alebo chuť pomstiť sa. Rozhodujúce je, čo s tým urobí. Pokušenie sa stáva miestom rozhodnutia. Môžem ho prijať a rozvíjať. Alebo ho môžem odmietnuť.

Duchovný boj sa väčšinou odohráva bez veľkého divadla

Najväčšie víťazstvá v duchovnom živote často nikto nevidí. Keď človek zavrie stránku, na ktorú nemal vstúpiť. Keď namiesto urážky mlčí. Keď vráti peniaze, ktoré si mohol nechať. Keď sa po páde vráti na spoveď. Keď sa rozhodne neodpovedať nenávisťou. Žiadne svetlá nezhasnú. Nikto nezačne levitovať. Ale práve tam prebieha veľmi skutočný duchovný boj.

Zlo sa niekedy snaží zaujať našu pozornosť

Mimoriadne javy majú jednu zvláštnu vlastnosť: fascinujú. Ľudia o nich hovoria, pozerajú videá a hľadajú ďalšie príbehy. Aj Amorth interpretuje levitáciu ako prejav, pri ktorom chce zlo ukázať svoju moc. Ak však človek začne byť démonmi fascinovaný viac než Bohom, niečo nie je v poriadku. Kresťanská spiritualita nie je štúdium diabla. Je to nasledovanie Krista.

Čoho by sme sa teda mali báť?

Nie toho, či sa niekedy stretneme s levitáciou. Oveľa viac by nás mala znepokojovať chvíľa, keď nám hriech prestane prekážať. Keď si už nekladieme otázku, či je niečo správne. Keď prestaneme cítiť potrebu zmierenia. Keď začneme zlo nazývať dobrom iba preto, že nám vyhovuje. Amorthov krátky príbeh o levitácii preto paradoxne nie je najmä článkom o levitácii. Je pripomienkou, že mimoriadne pôsobenie zla je zriedkavé, zatiaľ čo pokušenie sprevádza každého človeka. A boj, ktorý rozhoduje o našom živote, sa väčšinou neodohráva meter nad zemou. Odohráva sa v ľudskom srdci.

Spracované podľa knihy Gabriele Amorth: Spomienky exorcistu, kapitola „Levitácia“