
Rím, 11.2.2025 (kath.net/KAP) – Rok po prepustení z mučenia v Nikarague a exile v Ríme sa disidentský biskup Rolando Alvarez (58) vyjadril o tom čo prežil v podrobnom rozhovore.
Po príchode do Ríma vo februári 2024 „zredukovaný na 0 z psychologického, psychiatrického, emocionálneho, morálneho, duchovného aj fyzického hľadiska“ sa teraz cíti plný sily a uzdravený na 90 percent!“
Ako uviedol biskup z Matagalpy v Nikarague a apoštolský administrátor Esteli v správe, ktorú vo štvrtok odvysielal EWTN.
Biskupa Alvareza zatkli v septembri 2022 po tom, čo kritizoval režim Daniela Ortegu v Nikarague. Strávil 17 mesiacov vo väzení po pôvodne 26-ročnom treste za „sprisahanie a zradu“. Biskup o tej dobe povedal, že napriek mnohým fyzickým a psychickým stresom „vždy veril vo svoje oslobodenie“. To, čo ho v tom čase držalo, bola „sila modlitby ľudí nielen v Nikarague, ale na celom svete“. Spolu s ním dúfali nielen katolíci, ale aj agnostici! Biskup Alvarez sa vyjadril, že je šťastný, že môže byť v Ríme, že sa tam zotavil a našiel vnútorný pokoj.
Na žiadosť pápeža Františka neodstúpil z funkcie biskupa a správcu diecézy v Nikarague, ako zamýšľal, a teraz vedie diecézy Matagalpa a Esteli z diaspóry.
Sám svoju situáciu nenazýva „vyhnanstvom, ale oslobodením“, pretože v diaspóre sa posilnila jeho viera a nádej. A hovorí:
„Už pri biskupskej vysviacke som sa rozhodol, že ju neprijmem v Ríme, ale v rodnom meste Managua – v mojej vlasti, medzi mojou rodinou a mojimi ľuďmi,“
Liturgické rúcha, ktoré vyrobil „jednoducho, ale krásne“ krajčír z jeho krajiny, tiež používa ako „symbol svojho hlbokého puta so svojím ľudom“:
„Napriek zložitým politickým a sociálnym okolnostiam v Nikarague tamojší Boží ľud naďalej žije v nádeji a viere.“
Mimoriadne dôležitý bol pastiersky list, ktorý pápež František napísal minulý rok veriacim v Nikarague a povzbudzoval ich, aby dôverovali v Božiu prozreteľnosť aj v najtemnejších chvíľach. Môj ľud je tak ľudom nádeje!“
Biskup Alvarez hovoril aj o svojej účasti na svetovej synode vlani na jeseň na pozvanie pápeža Františka. Bola to pre neho cenná skúsenosť, pri ktorej sa veľa naučil o rôznych cestách cirkvi po celom svete: „V závislosti od kultúry a kontinentu sú spôsoby videnia cirkvi úplne odlišné. Napríklad v Nikarague majú ženy významnú úlohu v Cirkvi. Poznám ženy, ktoré sú duchovnými vodkyňami biskupov, ktoré sú veľmi aktívne v rôznych oblastiach Cirkvi. Tieto skúsenosti tiež rozšírili môj pohľad na univerzálnu Cirkev.“
-zg-
