
Počas výstavby kláštora narazili mnísi svätého Benedikta na obrovskú skalu, ktorú museli premiestniť, aby mohli pokračovať v práci.
Bolo ich veľa, boli silní a skúsení… no kameň sa nepohol ani o milimeter.
Tlačili ho, dvíhali, menili polohu, skúšali použiť páky – všetko márne.
Postupom času pochopili, že to nie je normálne.
Podľa tradície sedel na skale diabol a svojou duchovnou váhou bránil pokračovaniu výstavby kláštora.
Zúfalí zavolali svätého Benedikta.
Opát prišiel v tichosti. Kameňa sa nedotkol. Nežiadal žiadne nástroje.
Jednoducho sa začal modliť.
Potom urobil znak kríža a skalu požehnal.
V tej chvíli sa mnísi pokúsili znova… a kameň zdvihli, akoby bol ľahký, bez akéhokoľvek odporu, akoby neviditeľná ťarcha zmizla.
Práca pokračovala.
Diabol bol porazený.
A mnísi pochopili, že duchovná sila presahuje každú materiálnu prekážku.
Kameň predstavuje prekážky, ktoré zlo kladie do cesty duši.
Modlitba svätého Benedikta ukazuje, že duchovná autorita víťazí nad tým, čo ľudská sila nedokáže prekonať.
Táto udalosť sa stala symbolom benediktínskej ochrany pred zlými vplyvmi a výrazne sa pripomína v úcte k medaile svätého Benedikta.
