Cirkev prežíva pokušenie ateizmu.“
Kardinál Sarah povzbudil biskupov Afriky, aby boli obrancami univerzality viery. Túto úlohu majú aj na budúcej Synode o synodalite.
Mvolyé, Kamerun, 17.4.2024 (kath.net /LifeSiteNews/jg)
Pri návšteve Kamerunu kardinál Robert Sarah (78) mal 9. apríla prednášku k biskupom Kamerunu. Ocenil ich prístup k vyhláseniu Fiducia Supplicans a katolíkov Afriky povzbudil, aby boli, „obrancami univerzality viery“. Povedal, že na budúcej Synode o synodalite je úlohou afrických biskupov brániť univerzálnu vieru proti zástancom „rozkúskovanej pravdy a diktatúry relativizmu“.
Kardinál Sarah pochválil biskupov krajiny za ich „odvážne a prorocké vyhlásenie“, s ktorým odmietli dokument Fiducia Supplicans:„Urobili ste Cirkvi veľkú službu, keď ste pripomenuli katolícku náuku na túto tému Vykonali ste tým dielo pastoračnej lásky k blížnemu.“
Mnohé africké biskupské konferencie a diecézy sa k textu kamerunských biskupov pridali. Túto opozíciu označili sekulárne médiá ale aj pápež ako stanovisko „malých ideologických skupín“. „Afrika je pre svoju kultúru mimoriadny prípad,“ komentoval to František.
Kardinál Sarah s touto interpretáciou nesúhlasil a zdôraznil:
„Biskupi Kamerunu hovorili za celú Cirkev v mene pravdy Evanjelia a ľudskej dôstojnosti a vykúpenia celého ľudstva Ježišom Kristom! Predstava viery napasovanej na kultúru ukazuje, ako veľmi už relativizmus Cirkev rozdeľuje a korumpuje.“
Tento bod je potrebné mať na mysli aj vzhľadom na blížiacu sa Synodu o synodalite v októbri. Existujú reformné idey, ktoré si o. i. privlastňujú ničivú myšlienku, že pravdu viery treba na rôznych miestach, v rôznych kultúrach a u národov chápať odlišne. To znamená nie menej ako porušovanie náuky a morálky Cirkvi na istých miestach pod zámienkou kultúrnej asimilácie.“
Ako možné príklady uviedol kardinál Sarah zavedenie diakonátu žien v Nemecku, ženatých kňazov v Belgicku, miešanie vysvätených kňazov so všeobecným kňazstvom v Amazónii.
Vzhľadom na Sväté písmo a pápeža Benedikta XVI. kardinál pripomenul, že Cirkev by mala byť „znamením odporu“ voči svetu. Mnohí biskupi na Západe sa tejto myšlienky už vzdali, ako povedal. Chcú byť milovaní svetom. Možno je to ich „nemierne bohatstvo“, ktoré vedie k týmto kompromisom so svetom, nazdáva sa kardinál. …
Cirkev prežíva „pokušenie ateizmu“
Kardinál Robert Sarah, býv. prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ustarostený ďalej konštatoval, že časť popredných cirkevných predstaviteľov sa orientuje hodnotami dnešnej doby:
„Túto dobovú kultúru možno porovnať s pohanstvom. Cirkev prežíva to, čo ja označujem ako praktický ateizmus. Mnohí západní cirkevní predstavitelia sa vzdali idey stavať sa na odpor svetu! Snívajú o tom, aby ich svet miloval a stratili želanie byť znamením odporu.
Myslím si, že Cirkev našej doby je vystavená pokušeniu ateizmu. Nie je to intelektuálny ateizmus, ale taký subtílny a nebezpečný stav ducha: plynúci a praktický ateizmus. A to je nebezpečná choroba, aj keď sa prvé symptómy zdajú byť neškodné.
Musíme si to uvedomiť – tento plynúci akoby kvapalný ateizmus prúdi tepnami dnešnej kultúry. Nikdy nevysloví svoje meno, ale infiltruje všetko, dokonca cirkevné diskusie. Jeho prvým pôsobením je istý druh letargie viery. Omamuje našu schopnosť reagovať, spoznávať omyly a nebezpečenstvá a rozšíril sa do celej Cirkvi.
V podstate tento plynúci a praktický ateizmus hľadá kompromis medzi pravdou a lžou. To je najväčším pokušením našej doby!
Zdá sa, že cirkevní predstavitelia neresti tohto ateizmu poskytli priestor. Všetci sme vinní, že sme sa sklonili pred touto lžou ateizmu a že sa na nej podieľame. Predstierame, že sme veriaci kresťania, ľudia viery, slávime náboženské obrady, ale v skutočnosti žijeme ako pohania a neveriaci.“
Podľa kardinála je tento ateizmus ťažko hmatateľný a akosi slizký. Hovorí, že keď na neho zaútočíme, zapletie nás do svojich subtílnych kompromisov:
„Je to ako pavúčia sieť – čím viac sa proti nemu bránime, tým pevnejšie nás k sebe zaťahuje. Tento ateizmus je ultimatívnou pascou zvodcu satana.“
Kardinál sa tiež sťažoval na „nesvornosť a nedôveru. Povedal, že „tieto neresti sú v Cirkvi všade prítomné“ a zdôraznil:
„Plynulý a praktický ateizmus žije a živí sa všetkými našimi malými slabosťami, všetkými našimi kapituláciami a kompromismi so svojou lžou. My nemusíme v Cirkvi zakladať nijaké strany, nemusíme sa vyhlasovať za záchrancov tej či onej inštitúcie. To všetko by prispelo k hre protivníka. Ale každý z nás sa môže dnes rozhodnúť: Lož ateizmu ma neprenikne, už sa nechcem viac vzdávať svetla viery, už nechcem z pohodlnosti, lenivosti, alebo konformizmu pripúšťať, že svetlo aj tma žijú vo mne spoločne!“
Kardinál vzhľadom na toto rozhodnutie dodal:
„Keby sa všetci pokorne k tomuto rozhodli, systém lži by sa sám rozsypal, lebo jeho jedinou silou je priestor, ktorý mu my v nás samých poskytujeme.“
Zachovať si ducha viery znamená, vzdať sa všetkého, čo ho kompromituje a odmietať vidieť veci inak ako cez vieru! Znamená to držať svoju ruku v ruke Boha. Som hlboko presvedčený, že to je jediný možný prameň pokoja a miernosti. Mať svoju ruku v Božej ruke je zárukou pravého blaha bez podieľaní sa na zle, pravou miernosťou bez zbabelosti, pravou silou bez násilia.“
Kardinál Sarah ešte odsúdil „zatrpknutosť a straníckosť“, ktoré zamorili Cirkev: „Iba duch viery môže vytvoriť základy pravej bratskej láskavosti. Svet leží na smrteľnej posteli rozhlodaný lžami a rivalitami. Iba duch viery nám môže priniesť pokoj.“
-zg-