KÁZEŇ: Denár ako Nebo

Kázeň na 25. nedeľu cez rok A

Milí bratia a sestry, dobrý človek. Ako by sme definovali dobrého človeka? Je to človek, ktorý sa usmieva, je milý, možno nekonfliktný, je to človek, ktorý vychádza v ústrety, zapiera seba, aby vyšiel ostatným v ústrety. Ako by sme mohli definovať takého dobrého človeka? Myslím si, že každý máme nejaký ten pohľad na ľudské dobro alebo dobrého človeka, ale skôr sa dnes zapozerajme na iné dobro, čiže dobro Boha. Čo znamená, že Boh je dobrý? Dokonca v závere dnešného evanjelia sme počuli vetu: „Či na mňa zazeraš, pretože som dobrý?“

Je to vyjadrenie v tom podobenstve toho hospodára, ktorý v dnešnom podobenstve vyplácal každému mzdu za svoju robotu, za to, čo odpracoval. A vidíme, že v tomto dnešnom podobenstve akoby sa bila tá ľudská spravodlivosť s tou Božou spravodlivosťou. Pretože aj taká jednoduchá definícia spravodlivosti je dať každému, čo mu patrí. A tak logicky, ten, čo pracoval viac, mal by dostať viac. Ten, čo pracuje menej, mal by dostať menej. Ale vidíme, že to akoby sa dostávalo do konfliktu, práve tá spravodlivosť s tou dobrotou. Tá ľudská spravodlivosť s tou Božou dobrotou. Lebo ten hospodár, ktorý je vlastne samotný Boh, chce dať každému človeku to najviac, čo môže. A to najviac je vyjadrené v dnešnom evanjeliu práve tým jedným denárom. Jeden denár, to je pláca za jeden deň. Výplata za jeden deň práce. A hoci ten deň nemusí byť úplný, čiže človek môže pracovať hodinu, dve hodiny, päť hodín, desať hodín, jednoducho je to mzda za jeden deň. Práve ten jeden deň sa stáva symbolom jedného ľudského života. Človek, ktorý žije svoj život. Niekomu bolo dopriate, aby sa dožil vysokého veku, možno 80, 90, 100 rokov. Niekto možno žije krátko. Jednoducho jeden ľudský život.

A práve v tom jednom ľudskom živote môžeme aj my pracovať v tej, akoby Božej vinici. Čiže pracovať na spáse svojej duše. Pracovať na tom Božom kráľovstve, ktoré sa prejavuje už tu na zemi. Niekto pracuje na spáse svojej duše celý život od narodenia, keď ho dali rodičia pokrstiť, v duchu kresťanskej viery ho vychovávali, chodil na náboženstvo, do kostola, modlil sa, prijal všetky sviatosti. Človek, ktorý pracuje celý deň doslova, tak symbolicky povedané, od skorého rána. Niekto objavil Boha neskôr, keď dospel, sám pochopil a spoznal význam viery a pracoval na nej. To je možno človek, ktorý pracuje, tak symbolicky povedané, od deviatej, možno dvanástej hodiny. No sú ľudia, ktorí objavili pravdu, objavili Boha až vo vysokom veku, možno na sklonku svojho života, možno iba niekoľko rokov pred svojou smrťou, čiže symbolicky povedané, tí, čo pracujú možno od tej piatej hodiny a pracujú iba jednu hodinu svojho života. Iba krátku časť toho, čo prežili.

Takže, milí bratia a sestry, Boh je dobrý. Boh chce dať ten jeden denár, čiže odmenu za tú prácu, ktorú človek vykonal tu na zemi na spásu svojej duše, každému jednému. Tú jedinú odmenu, ktorou je práve Božie kráľovstvo, spása našej duše. Vidíme, že v dnešnom evanjeliu tí, čo pracovali najviac, šomrali na toho hospodára. Šomrali na neho, že ich postavil na jednu úroveň s tými, čo pracovali iba jednu hodinu. Postavil ich na jednu úroveň. Čo môže Boh dať viac nám všetkým ako práve Božie kráľovstvo? Spásu našej duše. Neexistuje nič viac, nič väčšie. Boh chce každému dať práve to najviac, a to je nebeské kráľovstvo.

V tom sa prejavuje tá Božia dobrota. Ale Božia dobrota sa prejavuje aj v Božom milosrdenstve. Práve v tom zmysle, že nikto si svojou prácou nezaslúži nebo. Nikto nedokáže toľko a tak pracovať, aby vlastnými silami vstúpil do nebeského kráľovstva. My sme všetci odkázaní na tú dobrotu a milosrdenstvo Boha. Bez Božej dobroty a milosrdenstva by nikto z nás vlastnou silou a vlastným úsilím nevstúpil do neba. Nikto z nás. Všetci sme odkázaní práve na tú Božiu dobrotu. Takže, milí bratia a sestry, v tomto sa prejavuje to Božie dobro a Božia dobrota. Že Boh chce dať každému jednému z nás to najviac. No našou úlohou je pracovať. Ideálne pracovať celý deň. Čiže od svojho narodenia, cez detstvo, dospievanie, dospelosť aj starobu. To je naozaj ideál. Nie každému sa to podarí alebo je mu dopriate dostatočné poznanie viery a Boha. Niektorí naozaj pracujú iba akoby chvíľku svojho života, tú jedinú hodinu, symbolicky povedané, ale tým chce dať Boh to najviac, čo môže. Jeden denár. Rovná sa nebeské kráľovstvo, spása našej duše, večný život.

Tak sa snažme aj my, aj dnes pracovať na spáse našej duše. Skrze to, že plníme Božie prikázania, skrze to, že žijeme ten najväčší príkaz lásky, ktorý nám dal, skrze to, že sa klaniame Bohu a prijímame Ho, poznávame a zvestujeme tomuto svetu. Toto je tá práca na Božej vinici, na spáse našej duše. Snažme sa o to a inšpirujme aj ostatných, tých, ktorí možno nemajú dostatočné poznanie, nemajú možno tú výchovu a to, čo sa nám dostalo, aby čím skôr spoznali Boha a čím skôr aj oni prichádzali do Božej vinice.

Amen.