KÁZEŇ: Idem vám pripraviť miesto

Kázeň na spomienku Všetkých zosnulých veriacich

Milí bratia a sestry. Pán Ježiš hovorí: „Idem vám pripraviť miesto.“ V dnešnom evanjeliu počúvame slová, ako Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Nech sa vám srdce nevzrušuje. Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto.“ Aké miesto nám, milí bratia a sestry, Pán Ježiš pripravuje? Veď koniec koncov, všetko je urobené, všetko je stvorené, všetko je pripravené. Keď Boh stvoril, tak všetko stvoril dokonale a nič nechýba, aby sa malo niečo meniť a upravovať. Čo sa týka neba, aké miesto nám Pán Ježiš pripravuje? Veď Pán Ježiš nemusí nič stavať, nič ustielať, nemusí nič chystať a predsa hovorí: „Idem vám pripraviť miesto.“ Je to naozaj veľmi zaujímavá myšlienka zo slov Ježiša Krista. Ďalej hovorí: „Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe.“ Je jasné, že Pán Ježiš nás chce zobrať do neba, do nebeského kráľovstva, tam, kde bude spolu s Otcom, Duchom Svätým a so všetkými svätými prebývať v sláve. Tam si nás Pán zoberie, to nám je jasné. Ale aké miesto nám Pán Ježiš pripravuje? Ja si myslím, že skôr ako to pripraví miesto, môže znieť, že nás samých ide pripraviť, musí nás uschopniť, aby sme boli schopní prebývať pri ňom v nebeskej sláve, aby sme boli uspôsobení na večný život. Toto je možno to dôležitejšie: či by sme mali chápať, ako skôr pripraviť miesto, kde skôr o prípravu osoby, pripraveného človeka, pripravenie svojich učeníkov a koniec koncov aj nás všetkých, a práve v dnešný deň, na spomienku Všetkých zosnulých veriacich, čiže, tak ľudovo povedané, na duše v očistci alebo všetkých verných zosnulých, si pripomíname túto udalosť práve dnes. Cirkev slávi, alebo si pripomína alebo zameriava našu pozornosť na všetky duše, ktoré sú v očistci.
Pripravujú sa na nebeskú slávu, sú na istom mieste, ktoré sa ťažko definuje a ťažko pomenúva, ktoré nazývame očistec. Je to stav, v ktorom človek prebýva a očisťuje sa od všetkých trestov za hriechy, ktoré musí vykonať, aby bol pripravený a schopný prebývať v nebeskej sláve, aby doslova nielen zniesol pohľad na Boha, ale aby bol schopný prebývať v tej dokonalosti a svätosti. Preto aj my musíme byť dokonalí a svätí od všetkých hriechov, ktoré sme celý svoj život, či už vedome alebo nevedome, chtiac či nechtiac, popáchali, takže si spomíname na duše v očistci.
Ja by som vám rád prečítal, čo nám o očistci hovorí Katechizmus katolíckej cirkvi, pretože hovorí zaujímavé veci. „Aby sme toto učenie a prax Cirkvi pochopili, treba mať na zreteli, že hriech má dvojaký následok. Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“ za hriech. Na druhej strane každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec.„
To utrpenie môžeme zažiť tu na zemi skrze utrpenie, či už fyzické alebo duchovné, alebo potom v očistnom ohni, ktorý sa ťažko definuje, ale je to utrpenie, ktoré človek prežíva. No ďalej pokračuje Katechizmus katolíckej cirkvi. Keď hovorí: „Toto očistenie oslobodzuje od takzvaného časného trestu za hriechy. Obidve tieto stavy sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samotnej povahy hriechu.“ Samotná povaha hriechu si vyžaduje očistenie alebo si vyžaduje určitý trest. Za hriech prichádza trest, ktorý si človek musí odpykať. Na jednej strane je to spravodlivé a na druhej strane, aby sme dali zadosť tomu, čo sme spáchali, čiže sa musíme očistiť, milí bratia a sestry. Katechizmus túto tému končí veľmi zaujímavo a pre nás pozitívne, keď hovorí: „Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, môže dôjsť až k úplnému očisteniu hriešnika, takže už nezostáva nejaký trest.“ A toto je to naše kresťanské poslanie, čiže úprimné obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, dokáže očisťovať. Láska dokáže odpúšťať hriechy. Sám Pán Ježiš, keď prichádza za ním hriešnica s plačom a slzami, hovorí: „Mnoho sa ti odpustilo, lebo si veľmi milovala.“
Toto je pre nás cesta, milí bratia a sestry, pretože aj keď sme kresťania a snažíme sa o svätý život, predsa len hriechy prídu. Tomu sa nedá vyhnúť, každý hrešíme. Dokonca aj pápež chodí na spoveď, aj kardináli, biskupi, aj my, kňazi, všetci, všetci páchame hriechy, či už chtiach či nechtiac väčšie alebo menšie. Dôležité je, aby sme vedeli zaujať správny postoj pokánia. Láska nás zbavuje trestov za hriechy. Toto je naša cesta: viac milovať svojho blížneho, viac milovať Boha, viac žiť lásku, ktorú nám Boh dáva, a prejavovať ju voči ostatným. Vtedy aj my môžeme očisťovať svoj život. Ak to dostatočným spôsobom vykonáme tu na zemi, už nemusíme ísť do očistca, už môžeme ísť priamo z tohto života do nebeskej slávy. A ak budeme dostatočne milovať, snažme sa každý deň prejavovať svoju lásku, konať veľa dobrých skutkov, a verím, že to očistenie od našich hriechov, alebo to zadosťučinenie za naše hriechy skrze tresty, ktoré si zaslúžime, už urobíme tu na zemi, aby sme potom mohli ísť priamo do nebeskej slávy. Amen.