KÁZEŇ: Kde si?

Kázeň na 10. nedeľu cez rok B

Drahí bratia a sestry, dnešné Božie slovo z Knihy Genezis začína otázkou: „Kde si?“ Túto otázku kladie Boh v rajskej záhrade Adamovi, keď spácha prvotný hriech, keď poruší jediný príkaz: „Nesmieš jesť zo stromu poznania dobra a zla.“ Táto otázka „Kde si?“ však nekladie dôraz na lokalitu, kde sa Adam nachádza v rajskej záhrade, ale má hlbší význam. Táto otázka má skôr význam vzťahu k Bohu po spáchaní dedičného hriechu: „Kde si, Adam? Kde si, Eva? Kde je teraz celé ľudstvo?“ Práve týmto hriechom sa všetko mení – mení sa vzťah s Bohom, mení sa postavenie v rajskej záhrade, všetko sa mení.

Vidíme, že na túto otázku Adam odpovedá: „Počul som tvoj hlas v záhrade a naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ Jednoduché výhovorky, a tak aj žena, na ktorú padá tá vina, tiež hovorí: „Had ma naviedol a jedla som.“ Znova výhovorky. Po spáchaní hriechu by malo zaznieť to dôležité: „Odpusť mi, ľutujem, urobil som chybu, mrzí ma to.“ Vidíme, že v celom tomto čítaní z Knihy Genezis o spáchaní prvotného hriechu chýba toto dôležité: „Odpusť mi, Bože, zmiluj sa nado mnou, zhrešil som a je mi to ľúto.“ Žiadne takéto vyjadrenie tam nie je, naopak, sú tam samé výhovorky: „Skryl som sa,“ a podobne. Vidíme, že tento hriech, tento prvotný alebo dedičný hriech, sa stáva veľkým hriechom. Určite aj toto zohráva svoju úlohu a ešte ďalšie veci, a ten hriech sa stáva takým veľkým, že už je akoby neodpustiteľný. Človek sa nedokáže zmieriť s Bohom, musí prísť zmieriteľ, prostredník, musí prísť Baránok Boží, musí prísť Ježiš Kristus a vykonať zmiernu obetu a zmieriť ľudstvo s Bohom hlavne po spáchaní tohto prvotného dedičného hriechu, ale aj potom pre tie ostatné hriechy, ktoré vo svojom živote páchame a budeme páchať. Tento prvotný hriech mohol zmieriť iba Ježiš Kristus. Žiadne zmierne obety, žiadne obety za hriech v zmysle zvierat starého zákona, žiadne celopália ani iné obety. Jednoducho musel prísť Baránok Boží, Ježiš Kristus. Našťastie prišiel, zmieril ľudstvo s Bohom a máme novú šancu. Dobre vieme, že keď spáchame hriech, môžeme prísť, oľutovať ho, a skrze Ježiša Krista je nám každý hriech odpustený.

Všimnime si dnešné evanjelium, kde Pán Ježiš hovorí zvláštnu vetu: „Veru, veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpúšťajú všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Zaujímavá myšlienka je práve v tom zmysle, že neodpustí sa mu naveky, nie je odpustiteľný ten hriech. Čo je, milí bratia a sestry, také hrozné, čo je neodpustiteľné, aby sme sa znova dostali do stavu Adama a Evy, aby nám nebolo odpustené? Postupom času sa Cirkev aj konkrétne svätý Augustín vyjadrili a definovali šesť hriechov proti Duchu Svätému: opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo, zúfať napriek Božiemu milosrdenstvu, odporovať poznanej kresťanskej pravde, závidieť blížnemu Božie milosti, zatvrdzovať si srdce proti spasiteľnému napomenutiu a tvrdošijne zotrvávať v nekajúcnosti.

Toto je stav človeka, v ktorom keď človek zotrváva, môže prísť veľký problém. O tomto probléme hovorí Katechizmus katolíckej cirkvi v bode 1864, kde sa píše: „Božie milosrdenstvo nemá hraníc, ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý. Takáto tvrdošijnosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti a do večného zatratenia.“ Človek sa môže dostať aj týmto spôsobom do zatratenia, keď tvrdošijne zotrváva v hriechu alebo odmieta Božiu milosť alebo zúfa Božiemu milosrdenstvu, ktoré je nekonečné. Môže nastať taký stav človeka, ktorému sa treba brániť, pretože Boh je milosrdný. Boh chce každému odpustiť. Ktovie, ako by to dopadlo, keby Adam a Eva naozaj padli na kolená pred Bohom a prosili o milosrdenstvo, prosili o odpustenie. Boh bol rovnako milosrdný teraz pre nás ako bol aj v čase Adama a Evy. Boh sa nemení, On je stále ten istý. Ktovie, ako by to dopadlo. Vidíme však, že Adam a Eva koniec koncov nepoznali hriech, čiže nemuseli poznať ani Božie milosrdenstvo a odpustenie. My, na druhej strane, už vieme, čo je hriech, ako hriech páchame a ako sa doňho môžeme dostať. Taktiež poznáme, že nám Pán Boh odpúšťa.

Snažme sa, milí bratia a sestry, či už seba alebo aj tých druhých, ktorých vidíme, že upadajú do týchto konkrétnych šiestich hriechov proti Duchu Svätému, vyviesť z toho. Možno im to aj pomenovať, v nejakej situácii, v ktorej sú, že nemôžu zotrvávať, lebo ich to môže priviesť do zatvrdnutia a nekajúcnosti, do takého stavu, ktorý po smrti vedie do zatratenia. Snažme sa tieto veci reflektovať a tešiť sa z veľkého Božieho milosrdenstva, že Boh nám odpúšťa. Nezabúdajme na to dôležité: uvedomiť si svoje hriechy, oľutovať ich a konať za ne pokánie. Amen.