Narodenie preblahoslavenej Panny Márie
Milí bratia a sestry, slávime slávnosť narodenia Preblahoslavenej Panny Márie, hlavnej patrónky nášho kostola. Už prvé slová dnešného evanjelia zaznievajú: „S narodením Ježiša Krista to bolo takto.“ Teda oslavujeme narodenie Panny Márie, Božej Matky, no počúvame slová o narodení Ježiša Krista. Môžeme sa pýtať, či sa stala nejaká chyba, alebo prečo nám dnešné Božie slovo dáva počúvať práve tieto slová.
Pri narodení Panny Márie nemáme v Písme ani zmienky o tom, ako sa volali jej rodičia, kde sa narodila, či mala súrodencov, ani nič o jej detstve. Možno aj preto Božie slovo začína narodením Ježiša Krista. Určite však ide o niečo hlbšie.Aj Panna Mária vo svojom živote neupierala pozornosť na seba. Nevolala: „Pozerajte sa na mňa, nasledujte ma.“ Panna Mária celý svoj život upriamovala pozornosť na svojho Syna, Ježiša Krista, lebo veľmi dobre vedela, že On je dôležitý. On je ten, ku ktorému má prichádzať ľud, aj keď niekedy skrze Pannu Máriu, jej usmernenie alebo pomenovanie vecí. Vždy však centrom a cieľom života človeka má byť Ježiš Kristus, čo krásne ukazuje aj dnešné evanjelium, keď slávime narodenie Preblahoslavenej Panny Márie a počúvame slová o narodení Ježiša Krista.
Tieto slová dnešného Božieho slova začínajú práve touto myšlienkou. Napriek tomu je dobré a správne, aby sme sa dnes zamerali na Pannu Máriu. Hoci nevieme presne, ako prebiehalo jej narodenie, apokryfné evanjeliá nám prinášajú celkom rozsiahly pohľad na jej rodičov, detstvo a narodenie. Najviac o tom hovorí apokryfné evanjelium podľa Jakuba. Podľa týchto spisov sa rodičia Panny Márie volali Joachim a Anna. Žili v mestečku Nazaret a v ranej cirkvi boli obaja vyhlásení za svätých. Joachim bol veľmi bohatý človek, no tiež bol nezvyčajne bohabojný a šľachetný muž. Spolu s manželkou Annou mali zvyk, že svoje bohatstvo rozdeľovali na tri časti: jednu časť dávali chrámu, druhú venovali chudobným a z tretej žili. Napriek tomu sa im ich majetok vždy vracal do pôvodnej veľkosti, ba dokonca ich Boh požehnával ešte viac.
Tento postoj rodičov Panny Márie, Joachima a Anny, je krásnym príkladom dôvery v Boha, aj vo fyzických potrebách človeka. Obaja manželia však mali v srdci veľkú bolesť: nemohli mať žiadneho potomka. Dvadsať rokov sa modlili za syna alebo dcéru. Raz sa na významný sviatok vybrali do Jeruzalema, kde chceli obetovať jedného zo svojich početných baránkov. Veľkňaz však Joachima odmietol so slovami, že obety muža, ktorý nemá dieťa, nemôžu potešiť Boha. Opustil spoločnosť a odišiel do jednej zo svojich usadlostí blízko Jeruzalema, kde sa modlil a nárekoch dní a nocí prosil Boha. Joachim sa modlil slová plné viery a dôvery, že Boh nezavrhol jeho obety. A Boh ho vypočul: zjavil sa mu anjel a oznámil mu, že jeho manželka Anna počne a porodí dcéru, ktorá bude požehnaná medzi ženami a národy ju budú poznať ako blahoslavenú. Joachim a Anna dostali viac, než si zaslúžili a žiadali. Chceli len obyčajné dieťa, no dostali Matku Mesiáša, Pannu, ktorá bola uchránená od dedičného hriechu.
Tento príbeh je krásnym povzbudením pre nás všetkých, aby sme aj my zostali verní Bohu za každých okolností, nech sa v našom živote deje čokoľvek, dobré alebo zlé, nespravodlivé či bolestivé. Vidíme, že aj modlitba spravodlivého človeka, akou bola Joachimova, má veľkú moc. Joachim a Anna dostali Máriu, ktorá sa stala Božou rodičkou a tú dnes oslavujeme. Vzhliadame k nej ako k vzoru viery, ktorý nám môže pomôcť zostať verní Bohu aj v ťažkých chvíľach.
Amen.
