Drahí bratia a sestry, dnešné Božie slovo začína myšlienkou múdrosti. Dnešné prvé čítanie z knihy Múdrosti nám predkladá túto tému a tak, čo je to múdrosť, čo je to múdry človek? Je to snáď človek, ktorý má encyklopedické znalosti, alebo je to človek, ktorý má životné skúsenosti, alebo vníma veci v kontexte života, či dokáže správne uchopiť ducha doby? Čo znamená múdrosť, čo znamená múdry človek. Dnešnom prvé čítaní ani tak nedefinuje múdrosť alebo múdreho človeka, ale skôr to, čo máme robiť vo vzťahu k múdrosti. A tak nezačína slovami: „Múdrosť žiari a nevädne, ľahko ju zbadajú tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú, vychádza v ústrety tým, čo po nej dychtia.” Je to postoj hľadania múdrosti, byť múdry, chcieť nájsť tú pravú múdrosť, nie nejaký klam v spôsobe života, ale múdrosť. A tak v kontexte dnešného celého Božieho slova by sme mohli nazvať, že je to olejom. Čiže múdrosť je olej, symbol oleja, ktorého dostatok máme mať pre svoju cestu do nebeského kráľovstva. Počuli sme v dnešnom evanjeliu o desiatich pannách. Päť nich bolo nerozumných, päť z nich bolo múdrych a práve tie múdre panny, ako sme počuli, mali dostatok oleja, aby privítali svojho pána.
Keď prichádza naopak, tie nemúdre panny alebo hlúpe panny nemali vôbec olej. Mali lampy, nemali olej, a tak nemohli privítať svojho pána, ktorý prichádza a ktorý chce pozvať na svadobnú hostinu. Takže olej, milí bratia a sestry, je v kontexte dnešného evanjelia tou múdrosťou mať dosť oleja pre vstup do nebeského kráľovstva.
Čo je olej, ktorý potrebujeme, aby sme boli spasení? Olej napĺňa lampu, lampa bez oleja nemá zmysel, nemôže svietiť. A vtedy, keď je v lampe dosť oleja, dokáže dať zmysel svojho bytia, dokáže svietiť, vydávať svetlo. Čím by sme sa mali napĺňať, aby sme mali ten zmysel?Skutočný zmysel. Boh nás stvoril preto, aby sme ho poznávali. Boh nás stvoril preto, aby sme ho chválili a klaňali sa mu. A Boh nás stvoril preto, aby sme s ním vytvárali spoločenstvo. A v tomto spoločenstve boli dokonale šťastní. Takže našou úlohou je dostatočne poznať a nadviazať vzťah s naším Pánom, s naším Bohom, pretože na záver toho dnešného evanjelia sme počuli, že keď prichádza Pán, tie nemúdre panny klopú na bránu a chcú vojsť, ale Pán im hovorí: „Veru hovorím vám, nepoznám vás.“ Nepozná ich, tie nemúdre, tie hlúpe panny nedokážu potom vstúpiť do radosti svojho Pána, nepozná ich. Takže naším olejom je koniec koncov vytvárať vzťah a spoznávať Boha vo svojom živote tu na tejto zemi, v tom, čo robíme, v tom, kde žijeme, spoznávať, kto je Boh. A my kresťania máme na to množstvo prostriedkov, ako ho spoznávať. Tým najsilnejším prostriedkom je Božie slovo, kde sa doslova čierne na bielom píše a ukazuje, kým je Ježiš Kristus. Kým je Boh vo vzťahu k človeku. To je naozaj obrovský a nevyčerpateľný prameň poznania Boha a vytvárania s ním vzťahu, pretože Sväté písmo, Božie slovo, je živé, je účinné, je ostrejšie ako každý dvojsečný meč, čiže naozaj dáva život.
Taktiež kresťania katolíci máme sviatosti, kde sa osobne stretávame s Ježišom Kristom. Či už je to vo sviatosti zmierenia, keď sa s Ním zmierujeme, vo sviatosti Eucharistie, keď Ho doslova fyzicky prijímame, a v ďalších sviatostiach, keď sa s Ním stretávame, je osobná modlitba neodmysliteľnou súčasťou vytvárania vzťahu. Osobná modlitba, kde sa rozprávame a komunikujeme s Bohom, kde my hovoríme a On nás počúva, kde vnímame Jeho blízkosť a Jeho lásku. Až vtedy môžeme mať dostatok oleja, a práve to dnešné evanjelium nám ukazuje.
V dnešom príbehu nastáva keden paradox. Paradox spočíva práve v tom, že keď nastáva chvíľa, keď prichádza Pán, až vtedy si uvedomia tie nemúdre ženy, že nemajú olej, a prosia tie múdre ženy, aby im dali zo svojho oleja, lebo ich lampy hasnú. Dajte nám zo svojho oleja, pretože kresťanská láska nám káže podeliť sa, vzdať sa niečoho, ale sú veci v našom živote, ktoré sa nedajú podeliť. A to je práve to, za nikoho iného my nemôžeme vybojovať spásu, za nikoho iného nemôžeme vybudovať vzťah s Ježišom Kristom. Na tomto musí každý človek osobitne pracovať. Toto je vec, za ktorú bojuje každý sám. Za seba môžeme byť inšpiráciou, môžeme pomôcť a povzbudiť, ale koniec koncov každý človek si musí vytvárať svoj vzťah s Ježišom Kristom. Ten svoj osobný vzťah nedokážeme nikomu nanútiť, dať, predať, alebo odovzdať. Každý ho musí získať svojím životom a postojom, ako sme počuli.
Práve o polnoci prichádza Pán, nie v nejakom očakávanom čase, ale o polnoci, čo veľakrát symbolizuje najväčší spánok alebo temnotu. Polnoc je čas, kedy prichádza Pán, a my musíme byť pripravení, byť pripravení kedykoľvek v našom živote. Nemyslime si, že dožijeme sto rokov a teraz sme ešte mladí a máme čas na modlitbu, na sviatosti, na kresťanský život. Nemáme čas, pretože ponoc môže prísť dnes, ponoc môže prísť zajtra. Musíme byť neustále pripravení, aby sme vstúpili, ako nám hovorí dnešné evanjelium, k našemu Pánovi do Jeho radosti, doslova na Jeho svadbu, kde sa dvere zatvoria a otvoriť môže iba náš Pán.
Tak sa snažme, milí bratia a sestry, budovať vzťah, napĺňajme sa tým olejom, aby sme svietili a žiarili ako kresťania, ako Božie deti, ako tí, ktorí sú povolaní do nebeského kráľovstva, pretože, ako hovorí sám Pán Ježiš, nevieme ani deň, ani hodinu.
Amen.