Kázeň na 5. Veľkonočnú nedeľu rok B
Milí bratia a sestry. Aké máte radi ovocie? Však možno netypická otázka, hlavne tu v kostole. Prečo by sme sa mali rozprávať o ovocí, jeho chuti a kto má rád aké ovocie? Ale aj toto je súčasť života človeka, že si vyberáme, vieme si vybrať, čo máme radi, čo nám chutí, čo jeme.
Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o ovocí, nehovorí o ovocí iba raz, dvakrát, tri či štyrikrát, ale dokonca keď to spočítame, dokonca šesťkrát spomenie slovo ovocie. Takže Pán Ježiš hovorí o ovocí, ale ja by som sa chcel pozrieť ešte trošku na iné ovocie, ovocie, ktoré má istý súvis alebo aj protiklad k tomu ovociu, o ktorom hovorí Pán Ježiš. Pozrime sa do knihy Genesis, pozrime sa na to ovocie, ktoré rástlo na strome poznania dobra a zla. Pozrime sa na to zakázané ovocie. Boh, keď stvoril človeka, keď stvoril Adama a Evu, keď stvoril muža a ženu, tak im dal jediný zákaz: povedal, že nemôžu jesť to ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Nevieme, aké to bolo ovocie, iba vieme, že bol tam nejaký zákaz, zákaz dotknúť sa toho ovocia, čiže dostali zákaz. Dobre vieme, ako to dopadlo, že prišiel pokušiteľ, ktorý pokúšal Evu. Tá zobrala jedlo a dala aj Adamovi. Tým spáchali ten prvotný či dedičný hriech tým, že sa dotkli, že jedli, že neposlúchli ten jediný zákaz alebo príkaz samotného Boha. Čiže ovocie, ktoré prinieslo hriech, ovocie, ktoré prinieslo zlo do tohto sveta.
A tak sa na základe kontrastu k tomuto ovociu pozrime na to ovocie, o ktorom hovorí Pán Ježiš. Sám Pán Ježiš hovorí, že máme prinášať ovocie, ovocie, ktoré má prinášať dobro, ovocie, ktoré neprinášame sami od seba. Ovocie, ktoré môžeme prinášať iba keď sme spojení s Ním, s Ježišom Kristom, tak ako je to vo viniči, nemôžeme nič urobiť bez Ježiša Krista. Toto je ovocie, ktoré máme prinášať iba vtedy, keď sa nebudeme ako dotýkať toho stromu poznania dobra a zla v rajskej záhrade. A keď sa budeme nielen dotýkať, ale budeme doslova spojení s tým viničom, ktorým je Ježiš Kristus, vtedy môžeme prinášať ovocie, ktoré je zas akoby v protiklade s tým ovocím, ktoré prinieslo to ovocie z rajskej záhrady. Veď čo prinieslo to ovocie z rajskej záhrady, mohli by sme vymenovať tých sedem hlavných hriechov, ktoré sú pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, obžerstvo, hnev, lenivosť. Za nimi by sme mohli odvádzať ďalšie a ďalšie hriechy, ktoré prináša ten prvotný hriech.
A práve to ovocie, ktoré prinášame skrze Ježiša Krista, by sme mohli nazvať, že je ovocie Ducha Svätého, ktoré je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Toto je ovocie, ktoré máme prinášať ďalej iba skrze Ježiša Krista. A tak našou úlohou je v živote určite taký boj, na ktorú stranu sa prikloníme, alebo ktorého stromu sa chceme držať, či toho stromu poznania dobra a zla z tej rajskej záhrady, alebo toho viniča, ktorým je Ježiš Kristus? A máme na výber, či pôjdeme napravo alebo naľavo, či pôjdeme tou úzkou cestou alebo tou cestou širokou, kam sa prikloníme. No faktom ostáva, že nemôžeme byť kdesi v strede alebo neutrálne, alebo nevybrať si nič. Vždy si musíme niečo vybrať. Doslova chceme mať ten večný život, musíme si vybrať Ježiša Krista, s ktorým naozaj bude mať skutočný vzťah. Budeme skutočne naňho napojený, tak vtedy skutočne budeme prinášať to krásne ovocie Ducha Svätého, o ktorom som hovoril, či už je to láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie, ďalšie čnosti a ďalšie dobré veci, ktoré z tohto vyplývajú.
Takže milí bratia a sestry, máme na výber. Máme nielen na výber, ale máme aj možno taký vhodný čas, dobrý čas, ako sme počuli v dnešnom prvom čítaní zo Skutkov apoštolov, že cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii, upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha. Upevňovala sa, lebo bol vhodný čas. Aj my sa upevňujeme, upevňujeme svoju vieru, upevňujeme svoje spojenie s Ježišom Kristom, lebo aj my máme tak možno relatívne dobré časy. Nemáme tu na Slovensku vojnu, ktorá by ničila kostoly a bránila možno vyznávať svoju vieru. Taktiež nie sú zavreté chrámy, ako to bolo v čase pandémie. Taktiež nás nikto neprenasleduje za našu vieru, ako je to v rôznych krajinách tohoto sveta, kde ľudia nemôžu slobodne vyznávať svoju vieru. Máme dobré časy, tak upevňujme sa, pretože nevieme, čo bude, tak symbolicky povedané, zajtra, o týždeň, o mesiac či o rok, či sa situácia nezmení a vtedy prídu tie ťažšie časy, v ktorých by sme mali práve čerpať to, čo sme nadobudli v týchto dobrých časoch. Tak sa snažme, milí bratia a sestry, držať sa a byť pevne spojení s Ježišom Kristom, skrze modlitbu, sviatosti, dobrý a čnostný život, aby sme prinášali to ovocie, ktoré nás privádza k spáse vždy iba cez Ježiša Krista, pretože sami od seba nemôžeme nič dobré urobiť. To, čo by sa páčilo Bohu. Amen.