KÁZEŇ: Počúvajúce Srdce

Kázeň na sviatok Nepoškvrneného Srdca preblahoslavenej Panny Márie rok C

Milí bratia a sestry, oslavujeme Nepoškvrnené Srdce Preblahoslavenej Panny Márie. Srdce človeka, ktoré však bolo trochu iné ako srdce každého jedného z nás, pretože to srdce je nepoškvrnené hriechom. To srdce je bez hriechu. To srdce hriech nepoznalo, či už ten hriech dedičný, alebo hriech, ktorý má každý človek – teda osobný. To srdce je nepoškvrnené od hriechu.
Oslavujeme toto srdce Panny Márie, a tak pochopiteľne aj v dnešnom Božom slove budeme počúvať o jej srdci – o srdci Panny Márie. A doslova sme počuli v dnešnom evanjeliu slová: A jeho matka Mária zachovávala všetky slová vo svojom srdci. Toto je niečo, od čoho sa chcem odraziť. Panna Mária zachovávala všetky slová vo svojom srdci. Aké to boli slová, milí bratia a sestry? Aké slová Panna Mária zachovávala vo svojom srdci?
Keď čítajme texty evanjelia trochu späť, tak paradoxne by sme mohli povedať – boli to slová, ktoré nechápala. Boli to slová, ktorým nerozumela. Doslova: ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Čiže tieto slová paradoxne Panna Mária zachovávala vo svojom srdci. Ale neboli to iba slová nepochopené. Neboli to iba slová, ktoré ona nechápala. Boli to aj slová Božie. Pretože ten príbeh dnešného evanjelia, nám hovorí o tom známom stratení dvanásťročného Ježiša v Jeruzaleme – a keď ho našli po dlhom a bolestivom hľadaní v chráme, tak vtedy Panna Mária vyriekla slová: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali.“ A Pán Ježiš im odpovedá: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ A tieto slová boli pre Pannu Máriu nepochopiteľné – nechápala ich, ale predsa ich zachovávala vo svojom srdci.
A toto je niečo dôležité na to, aby sa Panna Mária pripravila na niečo väčšie, čo ju čaká – na niečo dôležitejšie, čo ju čaká. Pretože v dnešnom evanjeliu – v príbehu tohto evanjelia – to srdce Panny Márie zažilo bolesť, zažilo utrpenie, stratu svojho syna, neistotu, čo bude. To je bolesť matky. Bolesť matky, ktorá je naozaj až nevysloviteľná. Taká veľká bolesť bola v srdci Panny Márie. Ale toto bola iba taká – mohli by sme povedať – predchuť tej skutočnej bolesti, skutočného utrpenia, ktoré Panna Mária zažije neskôr o pár rokov – keď Pán Ježiš, jej Syn, bude na kríži trpieť a zomierať, či už skrze hanbu, fyzické utrpenie, bolesť – doslova navonok aj vnútorne, keď Pán vyriekne tie slová: „Otče, prečo si ma opustil?“ Čiže naozaj – takú duchovnú bolesť Pán Ježiš zažíva – a teda aj Panna Mária zažije tú plnosť bolesti.
Vidíme, ako Panna Mária reaguje v tej plnosti bolesti. Panna Mária nereptá. Panna Mária sa neopúšťa. Panna Mária stojí verne pod krížom Ježiša Krista. Verne plní Božiu vôľu. A ja si myslím, že tie slová, ktoré Panna Mária zachovávala – ktoré možno nechápala – vo svojom srdci, jej postupne dávali múdrosť a silu, aby veci aspoň sčasti chápala, z časti prijímala, dokázala ich niesť – tú neskutočnú plnosť bolesti, ktorú zažívala, keď Pán Ježiš, jej Syn, zomieral na kríži.
Toto je, myslím si, výzva aj pre nás, milí bratia a sestry – aj pre naše srdcia. Pretože aj my zažívame vo svojom živote rôzne obdobia. Niekedy sú to obdobia ťažšie, niekedy ľahšie, niekedy bolestivejšie – a niekedy aj my môžeme zažívať takú možno plnosť bolesti, možno maximum bolesti. A je naozaj veľmi dôležité, aby sme sa aj my pripravovali na to, čo nás čaká. Radšej byť pripravený, ako byť prekvapený. Radšej mať viac sily, ako potom padať na zem v tom, že nezvládame svoj život – nezvládame okolnosti života. Aj my sa pripravujme na to, čo nás čaká – pripravujme svoje srdcia, svoje životy – tak ako Panna Mária, ktorá zachovávala Božie slová vo svojom srdci, aj keď im nechápala. Toto je niekedy to Božie slovo, ktorému nemusíme vždy chápať. Nemusíme mu vždy stopercentne rozumieť a nemusí nás vždy hneď stopercentne povzbudiť alebo nadchnúť. To Božie slovo je stále živé a žije svojím životom – nežije podľa našej mysle, ako si to my myslíme – ale žije tým tajomným Božím spôsobom.
Preto aj my čítajme Božie slovo. Čítajme ho pravidelne, čítajme ho naozaj s láskou a úprimne. Napĺňajme sa Božou dobrotou – určite cez Božie slovo, cez sviatosti, aby sme boli dosť silní na to, čo nás raz v živote môže – či už prekvapiť, zaskočiť, alebo len tak v živote prísť. Veľakrát sú to aj ťažké veci. Tak sa snažme takýmto spôsobom ako Panna Mária napĺňať svoje srdce, ktoré – na rozdiel od Panny Márie – je poškvrnené, je hriešne, ale predsa – toto srdce, ktoré nám dal Boh, a verím, že v ňom aj nachádza zaľúbenie – tak aj my úprimne veríme, úprimne hľadáme, úprimne milujeme a túžime po Bohu, plniac Božie prikázania. Tak sa snažme, milí bratia a sestry – a nech nám k tomu aj naša nebeská Matka, Panna Mária, a jej Nepoškvrnené Srdce pomáhajú.
Amen.