KÁZEŇ: Posledné Jažišové slová

Kázeň na sviatok Nanebovstúpenie Pána rok B

Milí bratia a sestry, keď sa lúčime s niekým na veľmi dlhý čas, dobre počúvame jeho slová. Možno sú to posledné slová, ktoré nám hovorí a sú obzvlášť dôležité, ak sa lúčime s niekým, kto umiera, koho možno už vidíme naposledy a ktorého už nikdy nepočujeme. Preto dobre počúvame, čo nám odkazuje. Zhrnieme si možno jeho život, jeho životné poslanie, posolstvo, ktoré si myslí, že je najdôležitejšie.

Tak sa pozrime na posledné slová Ježiša Krista. Pán Ježiš vstal z mŕtvych a dnes vystupuje do neba. Jeho učeníci ho už nebudú vidieť svojimi očami, nebudú ho počuť svojimi ušami. Pán Ježiš sa lúči. Aké sú teda posledné slová Ježiša Krista pred jeho nanebovstúpením? Dnešné evanjelium podľa Marka krásne zhŕňa posledné slová, ktoré sú: “Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.” Toto je posolstvo, ktoré dáva Pán Ježiš, ale toto nie je cieľ. Hlásanie evanjelia má prinášať do života človeka niečo pozitívne a dobré, avšak aj nevyhnutné. Učeníci majú ísť do celého sveta hlásať evanjelium, aby tí, čo počúvajú, uverili. Aj apoštol Pavol hovorí vo svojich listoch krásne slová, že viera je z počutia, z ohlasovania evanjelia, čo je nevyhnutné pre našu spásu. Toto hlásanie evanjelia má privádzať ľudí k viere, ktorá je nevyhnutná pre spásu. Pán Ježiš hovorí, že kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. Títo učeníci a ich nasledovníci majú privádzať celý svet k viere.

Viera je podstatou nášho duchovného života. Pán Ježiš hovorí, že tí, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia, budú vyháňať zlých duchov, hovoriť novými jazykmi, brať hady do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im. Na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravia. Toto boli posledné slová Ježiša Krista, keď dohovoril, bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha. V týchto posledných slovách Ježiša Krista nie je nič o modlitbách, o láske alebo o odpúšťaní. Je zaujímavé, že posledné slová sú o viere. Pán Ježiš hovorí, že kto uverí, bude spasený. Je to viara, ktorá je skutočne dôležitá. Ale naozaj uveriť v tom Božom zmysle nie len z polovice, nie len trochu, ani len vtedy, keď sa mi to hodí. Pre toho, kto skutočne uverí, je láska k blížnemu samozrejmá. Ten, kto skutočne uverí, nepotrebuje vyvažovať medzi tým, čo je hriech a čo nie, pretože ten, kto skutočne uverí, neprijme žiadny kompromis s hriechom. Ten ide priamo k Bohu, ten, kto skutočne uverí. Takýto človek sa prirodzene modlí, pretože viera bez modlitby nie je úplná. Viera je naozaj podložená modlitbou, čiže ten, kto skutočne uverí, bude naozaj vždy pokračovať v modlitbe vo svojom živote. Takisto, ten, kto skutočne uverí, jeho skutky budú prirodzene dobré, nebude chcieť konáť hriech ani zlo. Jeho činy budú vždy dobre motivované. Ten, kto skutočne uverí, bude postupovať v živote smerom k Bohu, aj keď sa možno občas prešmykne alebo urobí chybu, pretože sme len ľudia. Ale Pán Ježiš hovorí, že ten, kto naozaj uverí, bude sprevádzaný neskutočnými znameniami a neskutočnými vecami vo svojom živote.

Pozrime sa, milí bratia a sestry, na to, čo nás sprevádza v našom živote, aby sme mohli posúdiť, či sme naozaj uverili. Naša viera by mala byť prejavom lásky, dobrých skutkov a ochoty odpúšťať. Dnešné evanjelium nám dáva krásny symbol, keď Pán Ježiš dohovoril a vzniesol sa do neba. Môžeme sa pozrieť smerom hore, kde vystúpil. Možno dnešný sviatok je príležitosťou pozrieť sa hore, odtrhnúť sa od tohto sveta, ktorý nás viaže a snaží sa nás zaviazať k pozemským veciam. Sme však povolaní pozerať sa hore, do nebeského kráľovstva. Snažme sa venovať svoje úsilie tomu, aby sme sa pripútali k Bohu a Ježišovi Kristovi, ktorý nás vedie do neba. Je na nás, či sa budeme snažiť o toto miesto v nebi, alebo necháme všetko na zemi. Nechajme svoje úsilie smerovať k tomu, aby sme dosiahli nebeskú blaženosť. Amen.