KÁZEŇ: Prvé sväté prijímanie 2025

Kázeň na Prvé sväté prijímanie 2025

Drahí bratia a sestry a hlavne vy, milé prvoprijímajúce deti. Prichádzame dnešný deň do nášho chrámu, aby sme takto slávnostne a veľkolepo boli účastní na prvom svätom prijímaní, na tom, že vy prvýkrát prijmete Ježiša Krista do svojho srdca pod spôsobom chleba a vína. Je to veľká slávnosť. A práve dnes, na dnešnú nedeľu, čiže 4. veľkonočnú nedeľu, ktorá je nazývaná aj Nedeľa Dobrého pastiera, počúvame o dobrom pastierovi. Počúvame o ovečkách, doslova počúvame, ako Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony idú za mnou.“ Dobre vieme, že tým dobrým pastierom je Ježiš Kristus a tými ovečkami máme byť my.
My máme byť tými, ktorí počúvajú Ježišov hlas, ktorí ho nasledujú. A ďalšia veta je veľmi pekná a myslím, že aj veľmi príhodná pre dnešný sviatok alebo túto slávnosť svätého prijímania. Pán Ježiš hovorí: „Ja im dávam večný život a nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.“ Čiže Pán Ježiš nám dáva večný život. A večný život spočíva aj v tom, že my pristupujeme k svätému prijímaniu. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Taktiež dobre vieme, že každý človek musí raz zomrieť. Odísť do večnosti, ale Pán Ježiš nám dáva záruku, že nezahynieme nikdy.
Ani my nezahynieme nikdy, nezomrieme večne. Hoci telesne zomrieme, predsa večne môžeme byť a byť spasení v nebi. K tomu má pomáhať hlavne sväté prijímanie – sväté prijímanie, ktoré je sám Ježiš Kristus, ktorého keď prijímame, dáva nám život, dáva nám radosť, dáva nám hlavne silu vytrvať, obzvlášť v ťažkých situáciách.
Preto je to taká veľká udalosť, keď prvýkrát vy, milé deti, prijmete Ježiša Krista do svojho srdca. Ja si veľmi želám, aby ste to sväté prijímanie prijímali s veľkou láskou, prijímali s veľkou vierou, prijímali s veľkou túžbou, aby vám sväté prijímanie dávalo do života veľmi veľa, hlavne aby to dnes nebolo posledný raz – prvý a posledný, hrozne to znie – ale aby to bol začiatok niečoho krásneho a celoživotného.
Celý život máme prijímať Ježiša Krista v Eucharistii. Po tomto veľmi túžim a budem sa aj modliť za vás, milé deti, aby Ježiš Kristus, ktorého dnes prijmete, bol tým začiatkom tej veľkej lásky, ktorú on má k vám a ktorú by ste aj vy mali postupne vzbudzovať v sebe k Ježišovi Kristovi.
Oslovil jeden príbeh. Skutočný príbeh istého dievčatka, ktoré sa volalo Imelda. Toto dievčatko sa narodilo v roku 1321 v Bologni. Ako desaťročné si od rodičov prosbami a plačom vyprosila, aby mohla vstúpiť do kláštora augustiniánok. Neskôr toto dievčatko prijalo meno Dominika. Tam vynikala v skromnosti, mlčanlivosti a poslušnosti, ale najviac sa vyznamenala úctou k Najsvätejšej Sviatosti. Celé hodiny trávila pred svätostánkom v modlitbe. Z jej skrytého života vystupuje do popredia túžba prijať Ježiša Krista hlavne v Eucharistii. Pochopila, že spojenie s Ježišom najviac pomáha úsiliu pripodobniť sa mu. Rada sa rozprávala s rehoľnými sestrami, ktoré boli na svätom prijímaní, a predzvesťou jej smrti bola otázka, ktorú vraj položila jednej sestre, ktorá išla zo svätého prijímania. A táto otázka znela: „Sestra, povedzte mi, ako je možné prijať Ježiša a nezomrieť od šťastia?“ Takto vnímala táto Imelda, toto dievča, sväté prijímanie, keď ešte nebola pri svätom prijímaní, ale sa pripravovala. Takto vnímala prijatie Ježiša Krista – že to nie je hocičo, že to nie je niečo bežné, že to je obrovské šťastie, ktoré môžu ľudia prijímať. Po prvom svätom prijímaní, na sviatok Nanebovstúpenia Pána v roku 1333, zavrela oči a sklonila sa na zem ako vo vytržení. Sestry ju po čase pozdvihli – bola mŕtva. Zomrela z lásky k Pánu Ježišovi hneď po svätom prijímaní.
Nebojte sa, deti – pri prvom prijímaní nezomriete. Nikto nezomrie po svätom prijímaní. Toto bolo naozaj niečo výnimočné, kedy si ju Pán Ježiš zobral k sebe, pretože tak veľmi po ňom túžila, tak veľmi túžila sa bytostne spojiť s Ježišom Kristom, že po prvom svätom prijímaní toto dievča odišlo do neba.
No ja by som chcel, aby sme vedeli, že práve svätým prijímaním môžeme vo svojom srdci odumierať niečomu inému – a to je hlavne hriech, hlavne slabosti, hlavne rôzne neresti. Sväté prijímanie je liekom pre chorých, je posilou pre slabých, sväté prijímanie je veľké dobro pre nás. Sväté prijímanie nie je za odmenu, že sme dobrí, že sme poslušní. Nie. Prijímanie je posila, aby sme aj my tým, že prijímame, sa postupne stávali lepšími ľuďmi, lepšími kresťanmi, milšími Bohu. O tom je sväté prijímanie.
Takže, milí bratia a sestry, drahé deti, za malú chvíľu prijmete Ježiša. Uvedomme si, čo to znamená, kto to je a aké to je veľké šťastie pre nás, že môžeme prijímať Ježiša. Koniec koncov, aj každý deň môžeme pristupovať k svätému prijímaniu. Nie je to niečo výnimočné, že by sme mohli prijímať len raz za rok alebo len raz za život. Aj každý deň môžeme pristupovať k svätému prijímaniu. Takto sa stávame bližšími k Bohu, doslova ako tie ovečky – poslušnejší k svojmu Pastierovi, aby sme počúvali jeho hlas a nasledovali ho, a raz aj my, ako to dievčatko, prišli do neba. Aby sme odišli z tohto sveta zaopatrení – čiže aj po svätej spovedi, aj po svätom prijímaní, doslova spojení, neodlučiteľne, s Kristom, aby sme raz získali večný život.
Amen.