Kázeň na spomienku Všetkých zosnulých veriacich
Milí bratia a sestry, slávime Spomienku na všetkých verných zosnulých. Práve v tieto dni chodievame na cintorín, chodíme sa tam modliť, chodíme tam spomínať. Chodíme tak symbolicky za tými, ktorých sme odprevadili do večnosti a ktorí nám istým spôsobom chýbajú. A práve kresťania pri hrobe nehovoria, že smrť nebolí, ale hovoria, že Kristus je silnejší než smrť. Pretože aj my, kresťania, sme stále ľudia s citmi, so vzťahmi, s bolesťou a aj s radosťou. A jednoducho to, že sa človek stáva kresťanom, neznamená, že sa práve na tejto úrovni zmení. Čiže smrť stále bolí, keď niekoho strácame, keď niekoho odprevádzame do večnosti, ale my, kresťania, máme silu. Silu v osobe Ježiša Krista, ktorý je silnejší než smrť. A tak smútok a nádej môžu stáť vedľa seba.
Práve v tieto dni, keď stojíme na cintoríne pri hroboch našich blízkych, si môžeme uvedomiť, že stále môže byť prítomný smútok, tá ľudská emócia, ale nemôže chýbať nádej. A nemusíme predstierať, že nám naši zosnulí nechýbajú. Pretože kresťanská nádej nie je popretím bolesti. Je svetlom, ktoré v bolesti ukazuje, že smrť nemá posledné slovo. Posledné slovo má Ježiš Kristus, ktorý premohol smrť. Aj preto pápež František pripomenul, že Spomienka na zosnulých spája smútok zo straty s nádejou na vzkriesenie. Krížom Kristus otvoril dvere nádeje a jeho prisľúbenie znie: „Ja ho vzkriesim v posledný deň.“
A tak naša nádej nie je založená na tom, že poznáme všetky tajomstvá života po smrti, ale na tom, že poznáme Krista, ktorý premohol smrť. Nielenže poznáme Krista, ale môžeme si s ním vytvárať vzťah, hlboký osobný vzťah, ktorý nám dáva prisľúbenie večného života.
A tak, milí bratia a sestry, práve v tieto dni sa viac modlíme za svojich blízkych zosnulých. A práve modlitba je spôsob, ako milovať aj po smrti. Pretože po smrti sa už toho druhého človeka nemôžeme dotknúť. Nemôžeme sa na neho usmiať, nemôžeme mu niečo dať, ale to, čo môžeme, je modliť sa za neho. A toto by nám malo byť veľmi vlastné, hlavne v tomto dušičkovom čase, pretože prostredníctvom modlitby, Eucharistie a hlavne odpustkov môžeme získať pre duše v očistci veľmi veľa. Môžeme im vyprosovať odpustenie časných trestov, ktoré zostali za ich hriechy, a milosť, aby sa čím skôr dostali do neba. Toto je naozaj to veľké a dôležité, čo môžeme robiť.
Tak, milí bratia a sestry, ako som spomínal v úvode, v tomto čase chodíme na cintorín. A práve cintorín nám má pripomínať aj našu vlastnú cestu. Na hroboch našich blízkych si uvedomujeme, že aj my sme pútnici. Nie preto, aby sme žili v strachu, ale aby sme sa pýtali, čomu venujeme svoje dni, komu odpúšťame a koho milujeme. Spomienka na zosnulých obracia náš pohľad k večnosti, ale zároveň nás pozýva žiť zodpovedne a v Božej milosti už teraz.
Už teraz, tu na zemi, v tomto čase žijeme a získavame nebo, ale musíme mať upriamený svoj pohľad na nebo, na večnosť. Pretože v našom živote prichádza množstvo vecí, ktoré nás akoby rozptyľujú. Akoby sme im dávali príliš veľkú vážnosť. Ale čo je to najdôležitejšie? Čo je to podstatné? Čo je to, čo zostáva aj po smrti? To je Ježiš Kristus, ktorý prichádza, aby nám dával svoju milosť a lásku, aby nás uviedol do nebeského kráľovstva, o ktorom sám hovorí, že ide, aby nám pripravil miesto. On odišiel, aby nám pripravil miesto, aby sme raz prišli k nemu a mali to miesto pripravené. Na toto miesto sa istým spôsobom už tu na zemi pripravujeme svojím životom, hoci je to predovšetkým veľká Božia milosť, ktorú nám Pán Boh dáva.
Takže, milí bratia a sestry, aj tento dušičkový čas je veľmi dôležitý. Je milostivý, je plný Božích milostí, ktoré nám Boh dáva. Hlavne pre tých našich blízkych zosnulých, ktorí nás predišli do večnosti. A verím, že dáva milosť aj nám, aby sme si uvedomili, ako žijeme, čomu pripisujeme dôležitosť v našom živote a čo je pre nás skutočne dôležité.
Tak skúsme aj my tento čas dobre využiť. Dajme nabok to, čo nabok môžeme dať, aby sme sa viac venovali modlitbe, aby sme sa viac venovali spomienke na našich blízkych a vyprosovali im to, čo môžeme. A to je odpustenie ich časných trestov, aby tak mohli čím skôr dosiahnuť plnosť nebeskej blaženosti.
Amen.
