Kázeň na sviatok sv. Matúša
Milí bratia a sestry, pápež František povedal jednu peknú vetu, ktorá znela: „Neexistuje svätec bez minulosti a hriešnik bez budúcnosti.“ Je to zaujímavá a pravdivá veta, ktorá, myslím si, je vhodná aj pre dnešný sviatok svätého apoštola Matúša. Pretože aj apoštol Matúš bol považovaný za hriešnika. Veď počúvame v dnešnom evanjeliu, že Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúš a povedal mu: „Poď za mnou!“ Čiže Matúš bol mýtnik a mýtnici boli vo všeobecnosti považovaní za hriešnikov, za kolaborantov s Rímom, za ľudí, ktorí mohli klamať, obohacovať sa alebo istým spôsobom vydierať iných ľudí. Nevieme presne, v akej pozícii bol Matúš, ale všeobecne bol takto vnímaný. A vidíme, že aj ďalej v dnešnom evanjeliu počúvame, že keď Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ Čiže mýtnik a hriešnik boli považovaní takmer za jednu kategóriu, teda aj mýtnici boli vnímaní ako hriešni ľudia.
A tak, milí bratia a sestry, tá dnešná veta, že neexistuje svätec bez minulosti a hriešnik bez budúcnosti, nám hovorí veľkú pravdu. Veľkú pravdu v tom, že aj tí svätci, ktorých si dnes uctievame ako svätých, či už Matúša, alebo aj iných svätých, mali svoju minulosť. Možno boli aj hriešni, možno nepoznali Boha alebo sa mu vzpierali, nežili podľa Božích prikázaní. Ale každý hriešnik má budúcnosť. Každý hriešnik môže prijať Božie milosrdenstvo v tom zmysle, že Boh mu odpustí, dá mu novú nádej a novú šancu, aby žil novým životom. Ježiš nepozerá na Matúša iba cez jeho minulosť, ale otvára mu novú budúcnosť. A toto je niečo, čomu sa môžeme učiť aj my, milí bratia a sestry. Aby sme sa na druhého človeka nepozerali len očami toho hriešneho, čo urobil, ako žije alebo čo zlé robí. Takto môže pozerať a súdiť jedine Boh. Boh je ten, ktorý súdi človeka a môže ho správne posúdiť, pretože Boh vidí do hĺbky ľudského srdca.
My vidíme iba nejaký povrch, niečo, čo nás môže klamlivo informovať o tom, aký človek naozaj je. Ale my máme na človeka pozerať práve očami možnej pozitívnej budúcnosti, očami možnosti zlepšenia sa. Čiže toto sa máme učiť. A Matúšova okamžitá reakcia, keď vstal a išiel za Ježišom, je takou výzvou pre každého jedného z nás, aby sme neváhali, keď nás Pán volá, a aby sme zanechali svoje mýtnice, čiže svoje staré zvyky, hriechy či pripútanosti, a nasledovali ho. Čiže aj dnes nechceme pozerať iba na hriešnych ľudí v našom okolí, ktorí majú potenciál zlepšiť sa, ale pozerajme aj na seba.
Možno sa pozrime na naše mýtnice, na ktorých sedíme a kde očakávame, že príde Pán, že nás povolá, že nám dá silu, že nám dá svetlo a víziu, ako vyjsť zo svojho hriechu a nasledovať ho, plniť Božiu vôľu a doslova sa zlepšovať. Snažme sa o to, milí bratia a sestry, a nech nám k tomu aj dnešný svätec, svätý apoštol Matúš, pomáha.
Amen.

