KÁZEŇ: Ten čo má moc

Kázeň na 4. nedeľu cez rok B

Drahí bratia a sestry, Pán Ježiš je ten, ktorý učil tak, ako ten, kto má moc, čo zaznelo v dnešnom evanjeliu. A je to určite adekvátna reakcia ľudí na Ježišove slová, pretože Pán Ježiš nielen hovoril, učil a hlásal svoje učenie, ale aj ho potvrdzoval mocnými činmi. Celé evanjelium je písané o tom, ako Pán Ježiš uzdravoval chorých, vzkriesoval mŕtvych, obnovoval zrak, sluch či schopnosť chodiť, liečil malomocných a robil ďalšie veľké činy a divy. Jeho slová mali moc, a keď niečo povedal, stávalo sa to realitou. Toto sa dialo, a práve tu je krásne potvrdená Božia moc skrze slovo. Aj v knihe Genezise čítame, že Boh povedal a stalo sa, pretože Boh koná na základe svojho slova. Ľudia vidia a cítia, že Pán Ježiš je ten, kto má moc, a jeho slová majú moc. Keď hovorí, veci sa dejú.
Ako som už povedal, Pán Ježiš konal veľké činy a divy pre dobro človeka, uzdravoval nielen telo, ale aj dušu a ducha človeka. Naše telo ostane tu. To sa pochová, a to, čo odchádza do večnosti a prebýva večne, je práve duša človeka. Všimnime si, že práve v dnešnom evanjeliu sa Pán Ježiš dotýka tohto duchovného sveta, ktorý, ako vidíme, nie je celkom dobrý, pretože dnešný človek bol posadnutý nečistým duchom. Už to pomenovanie „nečistý duch“ je niečo negatívne. Nevieme presne, čo to je, aký to je duch, vieme však, že patrí do tej kategórie zlých duchov, zatratených duchov, tých, ktorí na počiatku padli a vstúpili do stavu, kde boli vzdialení alebo oddelení od Boha, keď vzniklo peklo. Práve jeden z takých duchov, ktorý dostal pomenovanie „nečistý duch“, prichádza a trápi človeka. Ako vidíme v dnešnom evanjeliu, Pán Ježiš akoby diskutoval s týmto duchom alebo jednoducho istým spôsobom riešil situáciu. Ten nečistý duch vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť, viem, kto si, Boží svätý.“ Dalo by sa povedať, že veľká vec je, keď tak zlý duch posadne človeka. Keď ho počujeme, mohli by sme povedať, že takéto veci sú veľké, možno až strach naháňajúce, keď zlý duch prehovorí. Poviem vám ešte o jednom a oveľa horšom pôsobení zlého ducha v človeku. A to je pôsobenie, ktoré je skryté. Je to pôsobenie, ktoré možno ani sám človek nevie. Je to pôsobenie, ktoré je natoľko skryté, že človek si neuvedomuje svoj stav, v ktorom ide zlou cestou, dokonca až do zatratenia. Aj teológia rozlišuje a hovorí, že ide o takú riadnu činnosť zlého ducha – pokúšanie, pokúšanie, keď nás zlý duch pokúša.
Zaregistrovali sme si, milí bratia a sestry, alebo možno sme zažili a pocítili v našom živote, keď nás zlý duch pokúša? Je veľmi dobré a užitočné odhaľovať jeho skryté pôsobenie v nás. Keď sa zlý duch prejaví, človek hneď spozornie a zistí, že sa niečo deje. Treba to riešiť, a naozaj človeku to nie je ľahostajné. Nechce byť zatratený, tomu sa zase hovorí mimoriadna činnosť zlého ducha, ktorá sa potom ďalej rozlišuje na napádanie, utláčanie, sužovanie. Dokonca ako v tom dnešnom prípade – posadnutie človeka zlým duchom.
Myšlienky sú dvojaké: buď sú to myšlienky na hriech, kedy urobíme niečo proti Božím prikázaniam vedome a dobrovoľne, alebo môžu byť takou kategóriou hriechov, ktoré sa nazývajú zanedbanie dobré. Pretože aj to je hriech. Sám Pán Ježiš hovorí, ak môžeš urobiť dobro a nerobíš, hrešíš, čiže aj to je hriech. Ak zanedbáme to dobro, ktoré nám naopak vnuká dobrý duch, Duch Svätý, možno náš anjel strážny, možno naše srdce, aby sme urobili nejaký dobrý skutok. Naopak, zlý duch sa snaží nás urobiť ľahostajnými alebo zatvrdnutými, aby sme tie dobré skutky neurobili.
Skúsme dnes, milí bratia a sestry, zamyslieť sa nad tým, čo nám chodí po rozume, pretože človeku chodia všelijaké myšlienky. Ani si neuvedomujeme, odkiaľ prichádzajú, prečo prichádzajú, aké sú to myšlienky, keď možno najmenej nerozmýšľame alebo koniec koncov, aj keď sme v tej bežnej činnosti, čo nám chodí po rozume, pretože diabol nás pokúša hlavne skrze myšlienky. Samotné pokúšanie ešte nie je hriech, hriechom sa stáva až vtedy, keď tým myšlienkam a tým pokušeniam podľahneme. Vtedy sa stávajú hriechom; dovtedy je to iba pokúšanie. Navádzanie na hriech je veľmi dobré vedieť zastaviť, vedieť spozornieť. Doslova nájsť, odkiaľ prichádza tá daná myšlienka.
Čítal som pekný citát, ktorý hovoril: „Ak môžeš urobiť dobro dlho nerozmýšľaj a urob ho, lebo si to môžeš rozmyslieť a neurobíš ho. Naopak, ak ti prichádzajú myšlienky na hriech, počkaj, porozmýšľaj, pretože možno si to rozmyslíš a ten daný hriech neurobíš.“
Ako ale zápasiť medzi tým dobrým a zlým? Dobrý duch nám ponúka to dobro, čo máme konať, a zlý sa nás snaží v prvom rade strhnúť na svoju stranu, a to najnebezpečnejším spôsobom, teda pomaly a potichu, takže si to ani neuvedomujeme. A zrazu sa môžeme nachádzať v takej situácii, z ktorej sa ťažko môžeme dostávať, ako sú napríklad situácie závislosti alebo iné ťažkosti. Ťažko môžeme bojovať a vyhrať.
Je naozaj veľmi užitočné každý deň si klásť otázky svedomia, rozmýšľať doslovne o tom, čo bolo v tom mojom dni, odkiaľ prichádzali tie myšlienky. Či naozaj všetky myšlienky, ktoré počúvame, sú dobré, alebo či aj tie zlé myšlienky sa za nimi maskujú. Tak sa snažme, milí bratia a sestry, bojovať a starať sa o svoju dušu, o svoj duchovný svet, pretože ten je dôležitý. Určite treba starať aj o svoje telo, ale duša pretrvá a vstúpi do večnosti.
Amen.