KÁZEŇ: Zachovávala a premýšľala

Kázeň na slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Drahí bratia a sestry, dennodenne počúvame množstvo slov. Sú to slová, ktoré počúvame od svojich známych, blízkych kolegov v práci, susedov, alebo sú to slová, ktoré počúvame z televízie, rádia, či internetu. Sú to tiež slová, ktoré môžeme čítať v rôznych médiách, ktoré sa nám ponúkajú. Dennodenne sa teda môžeme stretávať s veľkým množstvom slov, a tak sa môže stať, že tie slová, ktoré počúvame, akoby prestali mať svoju váhu alebo dôležitosť. Veľakrát počúvame o tom, že niekoho niekde zabili, a s nami to neurobíme nič, alebo že niekde sa zrútil panelák, pričom zahynulo množstvo ľudí, či havaroval autobus a tam zahynulo množstvo ľudí. Počúvame aj o tom, že v susedných krajinách, ktoré sú vo vojnovom stave, zomierajú tisícky ľudí a nám to naozaj nič nerobí. Jednoducho akoby tie slová, ktoré dennodenne počúvame, strácali svoju silu, svoju hodnotu. Sú aj slová lásky, slová viery, slová, ktoré tiež majú svoju váhu, svoju silu, a tiež keď ich počúvame často môžu ísť, akoby jedným uchom dnu a druhým von. Tieto slová strácajú svoju silu. A tak počúvame, že aj Panna Mária počúvala množstvo slov. Určite to boli iné slová, ako počúvame my, pretože ona počúvala množstvo slov cestou duchovného sveta, kde prichádza k nej anjel Gabriel a hovorí jej naozaj výnimočné slová, slová, ktoré mali nielen váhu, silu, pravdu, ale naozaj slová, ktoré boli veľmi dôležité. Panna Mária počúva ďalšie slová, či už od prorokov alebo od svojho manžela Jozefa. Počúva slová, ako čítame v dnešnom evanjeliu. Tak Panna Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Jednoducho nešli tie slová jedným uchom dnu a druhým von. Neboli to slová, ktoré by nezasiahli jej srdce, ale boli to slová, nad ktorými veľmi premýšľala a uchovávala vo svojom srdci.
Aké krásne by bolo, keby sme aj my dokázali tie slová, hlavne Božie slová, ktoré k nám prichádzajú, vedieť uchovať vo svojom srdci a premýšľať o nich. Aj my z tohto miesta počúvame slová evanjelia alebo Božie slovo. Ako také počúvame slová modlitby, ale veľakrát sme myšlienkami kdesi úplne inde. To, čo čítame, jednoducho nezasahuje ani našu myseľ, ani naše srdce, ani náš život. Preto si berme príklad z Panny Márie, ktorá tie slová, ktoré počúvala, nielen zachovávala vo svojom srdci, ale aj o nich premýšľala. Nie len o nich premýšľala, ale aj z nich čerpala veľkú silu. Dokázala prijať to Božie poslanie, ktoré Boh dal prostredníctvom archanjela Gabriela. Panna Mária prijala Božieho Syna, Mesiáša, do svojho života, vychovávala ho a sprevádzala ho. Dokázala s ním ísť pod kríž a v duchu viery prijať to, čo sa stalo: že jej syna Ježiša Krista ukrižovali, zabili, umučili a pochovali.
Prijala toto všetko vo svojom živote v duchu viery a služby Bohu. Preto aj my, milí bratia a sestry, hlavne slová, ktoré sú sväté, ktoré sú Božím slovom, prijímajme do svojho srdca, nad nimi viac rozmýšľajme, uvažujme, prijímajme ich do svojho srdca, učme sa ich možno aj naspamäť. Pretože aj Panna Mária v čase, keď žila, nemala knihy, nemala zápisníky, internet ani mobilné telefóny, a jednoducho niektoré veci a mnoho vecí sa musela učiť naspamäť, pamätať a hlavne žiť z nich a čerpať silu.
My to máme jednoduchšie. Potrebujeme nejaký citát zo Svätého písma? Nájdeme ho za pár sekúnd na internete, v telefóne, prelistujeme v registri Svätého písma a môžeme sa povzbudiť. O čo viac nás môže povzbudiť v čase skúšky, keď budeme vedieť niektoré kľúčové citáty, možno žalmy naspamäť, a budeme potrebovať práve teraz povzbudenie. Aj my zachovávame Božie slová vo svojom srdci a premýšľame o nich.
Také krásne slová sme počuli aj v dnešnom prvom čítaní. Z knihy Numeri sme počuli, ako Pán hovoril Mojžišovi: „Povedz Áronovi a jeho synom, takto budete požehnávať izraelských synov. Poviete im slová, poviete im vety, ktoré nie sú obyčajnými vetami a slovami, ale sú to Božie požehnanie, čiže slová, ktoré nesú silu, nesú Boží náboj, nesú Božie dobro, ktoré človek môže prijímať samozrejme a chce aj disponovaný prijať Božie požehnanie. To Božie požehnanie znelo: „Nech ťa žehná Pán a nech ťa ochraňuje, nech Pán rozžiari svoju tvár nad tebou. Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a nech ti daruje pokoj.“ Tieto slová nám prinášajú ochranu, aby nás Pán ochraňoval. Potrebujeme ochranu v tomto svete, určite aj pred vonkajším fyzickým zlom, ale o to viac pred tým duchovným, skrytým zlom, ktoré sa prejavuje skrze pokušenie a skrze zlo morálky a dobiedza do nás. Potrebujeme ochranu, pretože sami neobstojíme a diabol vo svojej rafinovanosti a vytrvalosti nás určite premôže. Potrebujeme ochranu vo svojom živote. Taktiež nám Božie požehnanie hovorí, aby bol Pán nad nami milostivý. Potrebujeme, aby bol Pán nad nami milostivý a milosrdný, pretože my nie sme dobrí, nie sme spravodliví. Jednoducho zanedbávame množstvo dobra a chtiac, či nechtiac hrešíme, pretože naša poznačená ľudská prirodzenosť zlom je náchylná k hrešeniu, aj keď nechceme, ako hovorí apoštol Pavol. Hrešíme a potrebujeme, aby Pán bol nad nami milostivý, aby nám daroval pokoj. Pokoj potrebujeme do svojho srdca, do svojho života, aby sme skrze pokoj dokázali potom vnímať Boha, počúvať to, čo nás vedie, vnímať Jeho vôľu v našom živote aj s tým správnym smerom. Keďže človek má v sebe nepokoj, ťažko môže vnímať Boha vo svojom živote. Vtedy vníma tie starosti alebo to, čo prináša ten nepokoj. Ťažko sa môže sústrediť na ten veľakrát tichý a tajomný Boží hlas v našom živote. Prichádza veľakrát v tichu a pokoji.
A tak, milí bratia a sestry, snažme sa podľa príkladu Panny Márie, ktorá počúvala slová Božie, skrze archanjela Gabriela. Zachovávala ich vo svojom srdci a rozmýšľala o nich. Snažme sa aj my podľa tohto príkladu viac zahĺbiť do Božieho slova, viac zachovávať Božie slovo v našom živote, aby sme v čase skúšky obstáli. Panna Mária zažila časť skúšky, keďže ju nazývame sedembolestnou. Zažila bolesť a utrpenie, no obstála, pretože bola obdarená Božou milosťou a sama poslúchala ten správny smer, ktorý viedol k Bohu.
Amen.