KÁZEŇ: Nanebovstúpenie Pána B

Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.

Kázeň na sviatok Nanebovstúpenie Pána rok B

Drahí bratia a sestry, milé deti, slávime sviatok Nanebovstúpenia Pána. Vychádzame zo Svätého písma, kde sme mohli počuť, či už v dnešnom evanjeliu, že Pán Ježiš bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha, alebo aj v prvom čítaní zo Skutkov apoštolov sme počuli slová: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ Pán Ježiš bol vzatý do neba. Dalo by sa povedať, Pán Ježiš len tak nezmizol, že by sa kdesi vyparil a nevedeli by sme, kam ide, ale doslova máme svedectvo Písma, že Pán Ježiš konkrétne kdesi odišiel. Odišiel do neba.
A tak aj tento sviatok Nanebovstúpenia Pána nás má na toto nebo nasmerovať, aby sme ešte viac o nebi rozmýšľali, aby sme možno hodnotili svoje životy, či naozaj kráčame tým správnym smerom, smerom do neba, kam by sme mali na konci svojho života aj doraziť. A tento sviatok, okrem toho, že by sme mali rozmýšľať o nebi, tak by sme mali od Boha si vyprosovať aj takú túžbu. Túžbu a zapálenie pre nebo. Pretože ak niekto túži byť spasený, ak niekto túži ísť do neba a čím skôr prísť do neba, tak možno ľahšie prekonáva ťažkosti tohto života. Možno viac si uvedomuje márnosť tohto sveta. Márnosť vecí. Márnosť toho, čím som, kto som, čo znamenám. Márnosť tohto sveta.

Ja som čítal taký pekný príbeh, ktorý by som vám chcel prerozprávať. Tento príbeh sa stal pred naozaj mnohými stáročiami. Za čias svätého Augustína. A za týchto čias svätého Augustína žila v Ríme kresťanka, ktorá sa volala Melánia. Bola mladá, krásna, bohatá a hoci bola kresťanka, predsa sa oddávala aj radostiam, pôžitkom a rozkošiam vtedajšej pohanskej spoločnosti. Jej mladý muž sa volal Volusián, bol pohanom, študoval rétoriku, rečníctvo, a preto sa vybral na dlhší čas do Milána, aby osobne spoznal vynikajúceho rečníka svätého Augustína. Stretávali sa častejšie a svätý Augustín mu okrem rétoriky veľa rozprával o kresťanskej viere. Ale to nezaúčinkovalo na tohto Volusiána. Mal pred očami svoju kresťanskú ženu, ktorá sa nelíšila veľmi od tých pohanských žien. Čiže dalo by sa povedať, nič ho nemotivovalo ku kresťanstvu, aj keď ho svätý Augustín k tomu nadchýnal.
No hoci tento Volusián bol často v Miláne, v Ríme, kde žila táto Melánia, čosi sa stalo. Stalo sa to, že Melánia sa zúčastnila na jednej kázni o nebi a spolu s milosťou Božou ju táto pravda tak uchvátila, že nad slnko jasnejšie pochopila, že čokoľvek máme na zemi, to všetko je nič proti nebu. A že nejaká obeta a nejaké odriekanie sa a sebazapieranie a sebaovládanie jej nesmie byť ťažkým pre nebo. A zriekla sa všetkých pôžitkov, odmietla všetok luxus, vyprázdnila pokladnicu a všetko nadbytočné rozdala chudobným, aby mala poklad v nebi.
Keď sa vrátil jej manžel Volusián, tak zvolal: „Melánia, čo sa tu stalo? Kde pominul lesk nášho domu a kde sa stratili skvosty a ozdoby tvojho tela? Kto ťa to takto odvrátil od života?“ Melánia odpovedala: „Nebo. Túto zmenu urobilo nebo a som tak úžasne šťastná, že som našla pravý zmysel života a že som zamerala svoj lesk k jedinému cieľu, žiť večne v nebi.“
A v tej chvíli Božie svetlo akoby bleskom zasiahlo dušu Volusiána, stal sa kresťanom a uveril aj on v nebo.

Dve veci sa stretli. Táto žena počula kázeň o nebi, naozaj o tom podstatnom v našom živote. Stretla sa Božia milosť, ktorá zasiahla túto ženu, a tak veľmi zatúžila po nebi, že spoznala skutočný zmysel pozemských vecí. Zažila skutočnosť tohto pozemského života a zistila, že všetko je márnosť.
Preto dokázala všetko rozdať a naplno sa zamerať na to dôležité, na nebo, tam, kam nám Pán Ježiš dnes ukazuje, že vystupuje. A ukazuje nám aj to, že pripravuje pre nás príbytok v nebi. Všetci máme pripravený príbytok v nebi, kam raz môžeme prísť. Záleží na nás, či sa k tomuto svetu veľmi upneme, alebo či dokážeme byť slobodní od vecí, od ľudí, od tohto sveta a či dokážeme naplno prilnúť k Bohu, nášmu nebeskému Otcovi.

Snažme sa možno aj k tomuto sviatku vyprosovať si takúto Božiu milosť, aby sme aj my nielen informatívne vedeli, rozumeli, že raz zomrieme, že raz vstúpime do večnosti, možno do neba, ale aby sme mali v sebe aj túžbu, túžbu po nebi. A vtedy, verím, že každá ťažkosť, každý kríž sa stane ľahším. Aj tento svet začneme prežívať iným a, verím, kvalitnejším životom. Snažme sa a vyprosujme si túto túžbu a milosť po nebi.

Amen.