
Keď som v r. 2014 prevzal úlohu predsedu odvážil som sa v Jasnej Góre zopakovať akt osobnej úcty k Božej Matke, ktorý kedysi vyslovil Boží služobník, teraz už blahoslavený kardinál Stefan Wyszyński, ktorý ma vysvätil za kňaza:
Svätá Mária, Božia Matka a Panna, dnes si ťa volím za moju Pani, Príhovorkyňu, Patrónku, Ochrankyňu a za moju Matku. Dávam si pevné predsavzatie a sľubujem, že ťa nikdy neopustím, nič proti tebe nepoviem, ani neurobím. Nikdy nepripustím, aby iní robili niečo, čo urazí tvoju česť […]
Sv. Tomáš Akvinský hovorí: „Človek je od prírody spoločenská a politická bytosť, ktorá žije v skupinách ešte viac ako všetky zvieratká […]. Ak je teda pre človeka samozrejmé žiť vo veľkej skupine, tak potrebujú všetci istý druh vedenia cez to celé. (Sv. Tomáš Akvinský, De regno – aj známe ako De regimine principum).
To bola okrem iného úloha predsedu poľského episkopátu, hoci nie všetci nezasvätení sú s tým uzrozumení.
Každý človek – ako hovorí pápež František – ktorý sa zaviaže k výkonu moci – aj keď je to štatútmi Biskupskej konferencie Poľska obmedzené, by si mal položiť tieto dve otázky: Milujem svoj národ, aby som mu mohol lepšie slúžiť? Som dosť skromný na to, aby som počúval názory iných a volil tú najlepšiu cestu? Ak si tieto otázky nepoložíte, nebude vaša vláda dobrá, hovorí pápež.
Na všetkých zasadnutiach BKP som sa pokúšal pozorne počúvať výpovede kardinálov, arcibiskupov a biskupov, s láskou k Božiemu ľudu, keď ide o pokoru a biskupi sami to budú súdiť.
Jeden z našich duchovných majstrov, Boží služobník biskup Jan Pietraszko, mal v čase Poľskej ľudovej republiky, keď bola spoločnosť tiež veľmi rozdelená, každú nedeľu homílie a zhromažďoval v akademickom kláštornom chráme sv. Anny v Krakove množstvo ľudí. Obsahom bolo vždy Evanjelium, ktoré dôsledne vtláčal do vedomia ľudí. Keď mu vyčítali, že nepodporuje „Solidarność“ a na komunistov neútočí, povedal kňazom:
Aj z tohto dôvodu je smerovanie, ktoré som voči svetu politiky nastúpil, relatívne jednoduché: Cirkev nestojí na strane pravice, ľavice, či dokonca stredu. Cirkev stojí na strane Evanjelia. To neznamená, že jej sú hodnoty jednotlivých strán alebo ich smerovanie ľahostajné.“
-zg-

