Kázeň na 27. nedeľu cez rok A
Drahí bratia a sestry, keď tak premýšľame nad poslednými evanjeliami minulých nedieľ, ktoré sme počúvali, prevláda tam zaujímavá téma. Konkrétne obraz, ktorý sme počúvali minulú nedeľu, hovorí o tom, ako otec volá svojich synov pracovať do vinice. Jeden z nich povie, že nejde, ale potom sa zmení a ide pracovať. Ten druhý povie, že idem, pane, a nakoniec nejde. Práve ten prvý splní vôľu svojho otca. Sú to tí, ktorí, hoci na prvý pohľad žili nie veľmi správnym životom a možno porušovali Božie prikázania, sa predsa zmenili a nakoniec vstúpili do nebeského kráľovstva. Pred dvoma týždňami sme počúvali evanjelium o vinici, do ktorej pán povolal robotníkov ráno o deviatej, o dvanástej, o pätnástej a o sedemnástej hodine a nakoniec každému zaplatil to, čo je spravodlivé – jeden denár. To znamená, že nebeské kráľovstvo odmeňuje rovnako tých, ktorí pracovali na vinici, možno niektorí iba jednu hodinu alebo naozaj len na sklonku svojho života. Predsa Boh je takto veľmi dobrý a milosrdný.
V dnešnom evanjeliu počúvame opäť o vinici, ktorú vysadil hospodár. Ako sme počuli, obohnal ju plotom, vykopal v nej lis, postavil vežu a potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Ďalej počúvame, čo sa deje v tejto vinici vzhľadom k Pánovi a presne tým, ktorým bola tá vinica prenajatá. Pán Ježiš hovorí týmto spôsobom, keď hovorí k veľkňazom a starším ľudu, hovorí, že vám bola zverená vinica, vám bola zverená Božia kráľovstvo, vám bola zverená Božia milosť a Božie požehnanie. Keď si izraelský národ vyvolil Boha a prostredníctvom Abraháma ho zvolil, aby sa stal tým veľkým a požehnaným národom, z ktorého vzišiel Mesiáš – Ježiš Kristus. Avšak vidíme, ako Pán Ježiš hovorí, že nielen tí, ktorým bolo zverené toto veľké požehnanie, odporovali Bohu, ale aj dejiny hovoria o tom, ako Boh musel veľakrát dopustiť, aby sa tento národ vrátil na správnu cestu. Bolo to egyptské otroctvo, rôzne vojny a rozbroje, ktoré nakoniec prinútili tento národ nájsť správnu cestu. Ako hovorí Pán Ježiš, tak toho Syna, ktorého poslal Pán vinice, nakoniec zabijú. Hovorí o sebe samom. On je ten Syn Otca, ktorý prichádza, je zavrhnutý, ukrižovaný a nakoniec pochovaný v hrobe. Je pochovaný v hrobe, a ten hrob je zavalený kameňom. Naozaj nie nadarmo sa kladie taký veľký dôraz na tento pojem, kameň. Ten hrob bol zavalený veľkým kameňom, ktorý na prvý pohľad ženy, ktoré prichádzajú k hrobu, nemôžu odvaliť. Tento kameň je odvalený iným, tajomným spôsobom. Možno aj preto, že tento kameň bol prvotne uholným kameňom. Nakoniec sa Ježiš Kristus, ktorého izraelský národ zavrhol, stáva sám uholným kameňom. Keď som toto evanjelium počul ako dieťa, myslel som si, že je to uhlie. Nedávalo to zmysel. Prečo hovorí evanjelium o uhlí? Lebo sám Ježiš Kristus hovorí o uhlí. Nie je to žiadne uhlie, uhoľný kameň, je to kameň na základy stavby. Je to kameň, ktorý udáva stabilitu stavby a aj smer, ktorým stavba je stavaná a vedená. Je to veľký a silný kameň. Keby sa tento kameň z tejto stavby vybral alebo poškodil, stavba by už nebola pevná. Mohlo by sa stať, že tá stavba by spadla.
Pán Ježiš sa stáva týmto uhoľným kameňom, stáva sa tým uhoľným kameňom pre ten národ. Ako hovorí v závere evanjelia, sám Ježiš Kristus, ktorému je zverené Božie kráľovstvo. Keď hovorí predstaveným židovského ľudu, Božie kráľovstvo sa vezme od nich a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. Tento uhoľný kameň je zverený aj nám, alebo skôr my máme stavať na tomto uhoľnom kameni, na Ježišovi Kristovi. Pán Ježiš má byť pre nás alfa a omega nášho života. On má byť tým najdôležitejším, na ktorom stojí náš život, život, ktorý konfrontujeme s Ním, s Jeho postojom, Jeho názormi, s Jeho láskou, a máme sa riadiť Ježišom Kristom, ktorý nie je iba duchovne historicky vzdialenou osobou pre nás. Ježiš má stále žiť s nami, hlavne skrze modlitbu a najmä skrze sviatosti, ktorých je doslova, až mám to telo neprítomné. Keď Ho prijímame v eucharistii pod spôsobom chleba a vína. Pán Ježiš sa pre nás má stať tým pevným kameňom. Našou odpoveďou má byť, ako počúvame evanjelium, úroda nášho života, čiže nemá to byť iba také pasívne prežívanie a prijímanie dobra. Ale má to byť doslova dávanie úrody zo svojho života, prinášanie dobra vo svojom živote. Ak naozaj žijeme s Ježišom Kristom, ak je Pán Ježiš naším pevným kameňom, budeme prinášať dobro vo svojom živote. Toto dobro bude dostatočne viditeľné. Snažme sa o to, milí bratia a sestry, aby nám nebolo odobraté Božie kráľovstvo, o ktorom hovorí Pán Ježiš, že bolo dávané národu, ktorý si ho nevážil, ktorý zavrhol Ježiša Krista. Ktorý sa snažil uzavrieť Ho pod ten kameň hrobu, ale ani kameň hrobu Ježiša Krista neudržal, pretože sám Ježiš Kristus je tým pevným kameňom, ktorý dáva zmysel našej ceste. Ale naozaj je jediný, ktorý nás privádza k spáse. Amen.