Kázeň na spomienku Všetkých zosnulých veriacich
Milí bratia a sestry, dnes si spomíname na Všetkých zosnulých veriacich. Sú to všetci tí, ktorí už vstúpili do večnosti a zároveň nie sú ešte spasení. Ešte im chýba niečo k tomu, aby prišli do večnej slávy. Zároveň nie sú zatratení, nie sú v pekle, čiže sú na akomsi mieste, ktoré cirkev nazýva očistec. Doslova sa očisťujú, pripravujú sa na stretnutie s Bohom, aby sa pripravili na stretnutie s Tým, ktorý je dokonalý a svätý. A predsa my ľudia vieme, akí sme hriešni. Či už chceme alebo nie, človek zhreší, a keď nestihne zadosťučinil za svoje hriechy tu na zemi skrze utrpenie, musí si to doslova akoby odbiť vo večnosti v tom očistnom ohni. Dokonca aj Katechizmus Katolíckej Cirkvi v bode 1030 hovorí tieto slová: „Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.“
Toto miesto je tajomné, protože nevieme presne, aké je to, čo tam je. Nevieme, či je tam naozaj ten fyzický oheň, o ktorom hovorí aj sám Pán Ježiš, že tam bude neuhasiteľný oheň, alebo či tam bude niečo iné, nejaká iná forma utrpenia. Je to veľké tajomstvo, veľká záhada, ale na druhej strane aj veľká milosť pre nás, pretože človek, keď nie je dokonalý a svätý, nemôže predstúpiť pred Boha. Zároveň dostáva tú šancu znova sa očistiť a nakoniec prísť pred svätosť Božiu, nie je zatratený, aj keď nie je dokonalý. Takže pre nás je to aj veľká milosť, ale zároveň je to utrpenie. Je to bolesť. Je to niečo, čo nie je príjemné, čoho sa človek väčšinou stráni, a predsa je to veľká milosť. Pre nás je to naozaj veľké tajomstvo. K tomuto tajomstvu nás privádzajú aj rôzni svätí, ktorí dostali milosť nazrieť do tohto tajomstva očistca. Ja by som spomenul iba troch svätých, ktorí dostali tú milosť a uvideli, čo je očistenie, čo tam je.
Jeden zo svätých bol svätá Faustína, ktorá opisuje určitú skúsenosť vo svojom denníku a hovorí tieto slová: „Uvidela som anjela strážcu, ktorý mi povedal, aby som išla za ním. O chvíľu som sa ocitla na hmlistom mieste naplnenom ohňom, a v ňom bolo veľa trpiacich duší. Tieto duše trpia veľmi.“ Ale samy pre seba to nemá žiaden úžitok, a my im môžeme pomôcť len plamene, ktoré ich pálili, nezasahovali ma. Môj anjel strážca sa mi nevzďaľoval ani na chvíľu. Spýtala som sa tých duší, čo trpia, na čom trpia najviac, a odpovedali mi jednoznačne, že najviac trpia túžbou po Bohu. Počula som hlas, ktorý mi povedal: „Moje milosrdenstvo to nechce, ale spravodlivosť nariaďuje.“ Skúsenosť s očistcom mala svätá Faustína, ktorá dostala tú milosť nazrieť do očistca. A mňa zaujalo ma v tomto príbehu alebo v tomto svedectve svätej Faustíny práve to, že ich modlitby im nič nepomôžu. Pomôcť im môžeme len my, teda my, ktorí žijeme tu na zemi, a môžeme im pomôcť svojou modlitbou aj svojím utrpením, keď ho obetujeme za duše v očistci, môžeme pomôcť. Pomôcť im môžeme aj svätou omšou, ktorú slúžime za ne. Toto je niečo, čo môžeme robiť. Takto si môžeme pomáhať, ako cirkev. My sme cirkev putujúca tu na zemi. V očistci je cirkev trpiaca, ale sme iba jedna cirkev, a máme si pomáhať. A raz možno aj my skončíme na tomto mieste a budeme potrebovať pomoc. Sami si nebudeme môcť pomôcť, a budeme potrebovať pomoc tých, ktorí žijú tu na zemi. Boh, okrem toho, že je milosrdný a naozaj odpúšťa všetky naše hriechy, je aj spravodlivý. On je spravodlivý sudca, a spravodlivosť to nariaďuje. Každý, bez výnimky, či už bol naozaj dokonalý a snažil sa byť dokonalý a svätý, alebo aj ten najhorší človek, musí si zadosťučiniť za svoje hriechy, ktoré páchal. Viac musí trpieť, ak pácha viac hriechov, a menej pravdepodobne trpí menej. Preto sa treba chrániť pred hriechom, ale zadosťučiniť si musíme všetci.
Ďalším svätým, ktorý nazreli do očistca je Svätá Katarína Janovská. Vo svojom traktáte o očistci hovorí o tom, čo videla tieto slová: „Duša niektorých zomrelých sa voči dokonalej svätosti Boha cíti tak špinavá a nehodná priblíženia sa k Nemu, že sa samy podrobujú neopísateľne veľkému, ale očisťujúcemu utrpeniu. Aj napriek tomu sú šťastné, pretože vedia, že sú spasené.“ K Bohu sa priblížiť a očistiť sa skrze utrpenie, napriek tomu sú šťastné. Preto vedia, že sú spasené. Keďže človek nehodný a špinavý od hriechov nedokáže vydržať v blízkosti Boha, nedokáže vydržať v blízkosti dokonalosti, ktorou je Boh. To svedčí svätá Katarína Janovská.
A posledný zo svätých, svätý Páter Pio. Povedal kedysi svojmu duchovnému synovi Dominikovi, zakladateľovi štyroch inštitútov zasväteného života, tieto slová: “Syn môj, je lepšie prežiť celý život v najhorších trápeniach ako jeden deň v očistci.” Utrpenie v očistci je oveľa väčšie a bolestnejšie než akékoľvek iné utrpenie tu na zemi. Preto má zmysel zadosťučiniť si za svoje hriechy tu na zemi, a preto má utrpenie zmysel. Kresťanské utrpenie, či už ide o chorobu, bolesť alebo iné ťažkosti v živote, má zmysel, keď ho dokážeme premeniť a obetovať za svoje hriechy. Utrpenie má naozaj zmysel, a my si môžeme zadosťučiniť už tu na zemi, aby sme v očistci čo najmenej trpeli.
Milí bratia a sestry, práve dnes, teda včerajším sviatkom Všetkých svätých a dnešným sviatkom Všetkých verných zosnulých, si pripomíname celú Cirkev. Sú to tí, ktorí sú v nebi ako dokonalé svety pri Bohu, tí, ktorí prechádzajú zadosťučinením za svoje hriechy v očistnom ohni, a my, putujúca cirkev. Smieme si navzájom pomáhať. My prosíme svätých v nebi, aby orodovali a prosili za nás, a takisto aj my môžeme pomáhať dušiam v očistci. Snažme sa, milí bratia a sestry, aby sme nezabudli na tých, ktorých už nevidíme.
Amen.