KÁZEŇ: 2. Veľkonočná nedeľa C

Kázeň na 2. Veľkonočnú nedeľu rok C

Drahí bratia a sestry, dnešné evanjelium začína strachom. Strachom učeníkov pred Židmi. Báli sa. A doslova, títo učeníci boli zhromaždení zo strachu pred Židmi za zatvorenými dverami. A tie zatvorené dvere sa stávajú takým symbolom, že človeka môže ten jeho strach uzatvárať. Uzatvárať pred ostatnými ľuďmi, uzatvárať aj pred najbližšími a doslova ho môže uzatvárať aj pred samotným Bohom. Strach vie byť veľmi zlý a človek, keď upadne do strachu, do beznádeje, do zúfalstva, do neriešiteľnej situácie z jeho hľadiska, sa môže dostať do veľkých problémov. Práve v tom, že sa uzatvorí, akoby tie dvere, ktoré ho zatvoria, sa nedokáže otvoriť a nedokáže sa otvoriť ani tým ostatným. Stáva sa to neriešiteľnou situáciou. A vidíme, že hoci boli títo učeníci zhromaždení za zatvorenými dverami, tak Pán Ježiš prišiel k nim. Nemusel otvárať dvere, nemusel sa dobíjať, jednoducho prišiel pred učeníkov. Pán Ježiš, ktorý vstal z mŕtvych a má oslávené telo, sa môže zjaviť, môže urobiť zázrak, môže takým spôsobom vstúpiť medzi ľudí, aj medzi týchto učeníkov, že nepotrebuje k tomu tie ľudské schopnosti otvárať alebo dobíjať sa.

A tak Pán Ježiš prichádza k týmto ustráchaným učeníkom a dáva im to, čo najviac potrebujú. Potrebujú pokoj. Preto Pán Ježiš prichádza a hovorí svojim učeníkom: „Pokoj vám.“ A hovorí to aj druhýkrát, „Pokoj vám, ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im, prijmite Ducha Svätého. Dáva im silu. Dáva im to, čo najviac potrebujú. Pokoj a silu, aby zvládli ten svoj strach, ktorý majú, ktorý prežívajú, ktorý ich uzatvára, dáva im doslova to, čo najviac potrebujú. Ale vidíme, že aj to dnešné evanjelium nie je o všetkých učeníkoch, ale hlavne o jednom z nich, ale nie tak o nich, pretože ten učeník, o ktorom je dnešné evanjelium, čiže o učeníkovi Tomášovi, tak tento učeník chýbal medzi týmito dvanástimi. Nevieme, či bol odvážny a nebál sa, alebo prečo chýbal medzi týmito ostatnými učeníkmi, jednoducho nebol tam. Možno bol odvážny a vyšiel, ale hoci jeho neuzatváral tento strach, predsa aj tomuto učeníkovi Tomášovi čosi chýbalo, čosi potreboval. Nebola to odvaha, nebol to pokoj, ale bolo to čosi iné. Vidíme, že keď tí ostatní učeníci hovoria Tomášovi, že videli Pána, že sa im zjavil, tak sám Tomáš, ten jeden z tých dvanástich, im hovorí, že im neverí. „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ Jednoducho, Tomášovi chýbala viera. Chýbalo mu to, čo možno tí ostatní mali, ale Tomášovi toto chýbalo.

A vidíme, že Pán Ježiš znova prejaví svoje milosrdenstvo a keď príde na ôsmy deň medzi tých učeníkov aj k Tomášovi, tak ho nekarhá. Jednoducho, Pán Ježiš vo svojom veľkom Božom milosrdenstve dáva Tomášovi to, čo najviac potrebuje. A konkrétne mu hovorí: „Dotkni sa ma.“ Tento Tomáš potrebuje blízkosť Ježiša Krista, potrebuje jeho dotyk, aby sa ho dotkol a aby uveril. Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili, hovorí Pán Ježiš. Čiže aj Tomášovi dáva to, čo on najviac potrebuje, a to, čo najviac potrebuje.

Aj my, drahí bratia a sestry, čo potrebujeme najviac od Ježiša Krista vo svojom živote? Myslím, že by sme to už mali a mohli vo svojom živote vytušiť, vystihnúť, čo potrebujeme, či je to pokoj, či je to väčšia viera, či je to láska, či je to odpustenie, či je to možno nádej v našom živote, či je to nejaká iná vec, dobro, ktoré vo svojom živote potrebujeme. Prosme si od Ježiša Krista to, čo potrebujeme, aby sme sa ho aj my, ako Tomáš, mohli dotýkať, aby nás Pán Ježiš mohol obdarovať tým, čo vo svojom živote najviac potrebujeme, pretože Boh je k nám veľmi milostivý a milosrdný. Aj dnes slávime sviatok Božieho milosrdenstva. Ten, ktorý vlastne koniec koncov, to Božie milosrdenstvo, tu stále bol, ale Pán Ježiš ho zjavuje vo svätej Faustíne a ešte viac, akoby tento sviatok, alebo túto Božiu vlastnosť, Božie milosrdenstvo, chcel zvýrazniť vo svete aj v Cirkvi, že Boh, hoci je aj spravodlivý, hoci je aj sudca, hoci je Pánom a Kráľom, hoci je nekonečný a nezmeniteľný, hlavne pre nás je aj milosrdný. Toto je to, čo potrebovali aj učeníci, a to je Božie milosrdenstvo. Naozaj, Pán Ježiš sa k nim sklonil a dal im to, čo potrebovali, či už to bola sila, pokoj, odvaha. Pri Tomášovi väčšia viera, aj k nám sa Pán Ježiš skláňa a dáva nám to, čo najviac my potrebujeme. A hlavne, všetkým nám dáva svoje odpustenie. V našich hriechoch, do ktorých človek neustále padá, či vedome alebo nevedome, či chcene alebo nechcene, vždy padáme vo svojich hriechoch a potrebujeme to veľké Božie milosrdenstvo a veľké Božie odpustenie. Preto prichádzame aj dnes na svätú omšu, aby sme sa posilnili chlebom z neba a aby sme získali aj Božie odpustenie a tak znova vedeli v tomto našom svete kráčať, ktorý je bolestivý, ktorý je aj v týchto chvíľach plný strachu, úzkosti a boja a tiež potrebuje Božie milosrdenstvo, Božie odpustenie, aby konečne mohol vo svete zavládnuť mier a pokoj.

Preto si aj dnešný deň vyprosujme od Boha toto veľké dobro, ktoré nám chce dať. Prichádzajme aj dnešný deň do chrámu, uctime si obraz Božieho milosrdenstva, aby sme získali odpustenie, odpustky, ktoré môžeme dnešný deň získať. V jednom príbehu jeden mocný kráľ Milinda si zavolal starého kňaza a povedal mu tieto slová. Ty tvrdíš, že človek, ktorý sa 100 rokov dopúšťa všetkého možného zla a pred smrťou poprosí Boha o odpustenie, sa znovu narodí v nebi. Ale ten, kto sa dopustí len jedného zločinu a neoľutuje ho, skončí v pekle. Je to spravodlivé? Či sto zločinov je ľahších ako jeden? A tento starý kňaz povedal: Keď vezmem do ruky malý kamienok a položím ho na hladinu jazera, potopí sa alebo ostane na hladine? Kráľ povie, potopí sa. A keď vezmem sto veľkých kameňov a naložím ich na loď a postrčím ju na jazero, potopí sa alebo ostane na hladine? Kráľ povie, ostane na hladine. Je teda sto kameňov s loďkou ľahších než ten jeden kamienok? Kráľ nevedel, čo na to povedať, a tak mu starý kňaz vysvetlil. To isté platí i pre ľudí, kráľu. I človek, ktorý síce veľmi hreší, ale opiera sa o Boha, nepadne do pekla. Zatiaľ čo človek, ktorý sa len raz dopustí zla a nežiada o Božie milosrdenstvo, bude zatratený. Tak prosme si o Božie milosrdenstvo každú chvíľu svojho života. Vždy prosme Boha o odpustenie a Boh nám vždy odpustí. Boh veľmi rád odpúšťa tým, ktorí sa pokoria, priznajú svoje chyby a prosia o odpustenie. Prosme o odpustenie aj pre tento svet, ktorý sa zmáha v bolesti, v hriechu, v krivdách, v zle a nevie si pomôcť. Prosme si o Božie odpustenie, obzvlášť dnes, v nedeľu Božieho milosrdenstva, a nech nám Boh odpúšťa každú chvíľu nášho života, pretože On je milosrdný a chce prejaviť svoje milosrdenstvo.

Amen.