Kázeň na 4. nedeľu cez rok A
Drahí bratia a sestry, po čom človek vo svojom živote najviac túži? Mohli by sme teraz vymenovať rozličné veci tohto sveta, po ktorých človek túži, či už preto, aby sa nejakým spôsobom realizoval alebo aby naplnil svoj život. Možno túži po bohatstve, možno túži po nejakých veciach a dobrách tohto sveta. Keby sme to však všeobecne zhrnuli, každý človek na tomto svete túži po šťastí. Túži byť šťastný, nájsť šťastie a žiť v tomto šťastí čo najdlhšie. Toto šťastie potom človek hľadá v rozličných oblastiach svojho života. Možno ho niekedy aj nachádza, ale myslím si, že napokon každý človek prichádza do štádia, keď zisťuje, že tento svet mu dokonalé, trvalé a neochvejné šťastie neprinesie. Sú to iba chvíľkové radosti alebo chvíľkové šťastie. Všetko sa stráca, všetko je iba dočasné a všetko sa míňa. Obzvlášť v tomto čase zisťujeme, že v tomto svete naozaj nemáme trvalé istoty. Všetko je iba do času.
Boh však stvoril človeka tak, aby hľadal hlbšie. Aby nezostal iba na povrchu tohto sveta, ale aby išiel do hĺbky. A hoci nás Pán Boh takto stvoril, Pán Ježiš nám v tomto hľadaní zároveň pomáha. Pomáha nám aj v dnešnom evanjeliu. Pomáha nám svojím slovom, keď v dnešnom evanjeliu vystupuje na vrch a učí veľké zástupy. Učí svojich učeníkov aj veľké množstvo ľudí a vyslovuje nádherné slová blahoslavenstiev: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, blahoslavení tichí…“ a tak ďalej.
Aj keď je pre nás slovo „blahoslavený“ možno trochu cudzie alebo zastarané a možno v ňom nevidíme jeho konkrétny význam, grécke slovo, ktoré prekladáme ako „blahoslavený“, znamená šťastný alebo blažený. V reči na vrchu Pán Ježiš používa toto slovo na označenie niečoho väčšieho, než je iba povrchné šťastie. Je to hlboké šťastie. Je to šťastie, ktoré pretrváva. Je to šťastie, ktoré dokáže premôcť aj rozličné ťažkosti. Nie je to iba šťastie tohto sveta alebo obyčajné ľudské šťastie. Toto šťastie ide do hĺbky. Je to hlboká radosť ľudskej duše. A práve k tomuto šťastiu nás chce Pán Ježiš priviesť prostredníctvom dnešných blahoslavenstiev.
Ako teda máme, milí bratia a sestry, nachádzať toto šťastie? Ako máme prichádzať k šťastiu, ktoré nepochádza z tohto sveta?
Určite existuje mnoho rád a pomôcok, ako prichádzať k tomuto Božiemu šťastiu. Ja by som sa chcel zamerať na rady svätého Františka Assiského, ktorý sa tiež venoval radosti a šťastiu človeka, ktoré nepochádzajú z tohto sveta.
Svätý František Assiský bol presvedčený, že diabol urobí všetko, čo je v jeho silách, aby zabránil človeku žiť vo svätej radosti a vo svätom šťastí. Hovorí: „Ak chceme prekonať smútok tohto sveta, musíme sa zamerať na modlitbu a na čistotu srdca.“
Ďalej hovorí: „Preto, moji milovaní bratia, pretože táto svätá radosť pochádza z čistoty srdca a z ustavičnej modlitby, musíme sa predovšetkým snažiť dosiahnuť tieto dve čnosti, aby sme získali vonkajšiu aj vnútornú radosť, po ktorej tak veľmi túžim a ktorú by som chcel vidieť a cítiť v sebe aj vo vás.“
Podľa svätého Františka z Assisi nám teda diabol ani tento svet nemôžu priniesť takúto radosť a takéto šťastie. Každodenná starostlivosť o čistotu srdca a vrúcna modlitba nám však môžu pomôcť na tejto ceste. Je to radosť, ktorá znesie každú ťažkú skúšku, pretože je to radosť, ktorá pochádza od Boha. Táto radosť, ktorá pochádza od Boha, dokáže prekonať všetky ťažkosti. Dokážeme sa vnútorne radovať a byť šťastní, aj keď zažívame bolesť, utrpenie, ťažkosti a prenasledovanie tohto sveta.
Podľa slov svätého Františka Assiského sa teda máme zamerať na čistotu svojho srdca a na ustavičnú modlitbu. Máme sa usilovať, aby naše srdce bolo čisté, a vyhýbať sa všetkému tomu, čo naše srdce znečisťuje.
Môžu to byť nejaké slová, ktoré používame a ktorými znečisťujeme svoje vnútro. Môžu to byť obrazy, filmy, videá alebo čokoľvek iné, čo sa nachádza v tomto svete.
Máme sa chrániť pred všetkým tým, čo znečisťuje naše srdce. Zároveň sa máme usilovať svoje srdce neustále očisťovať prostredníctvom pokánia a sviatosti zmierenia, aby naše srdce zostávalo čisté.
Máme sa tiež ustavične modliť. Nielen pravidelnou každodennou modlitbou, ale aj krátkymi strelnými modlitbami, ktoré sa môžeme modliť počas celého dňa, kedykoľvek a kdekoľvek, vo svojej mysli aj vo svojom srdci.
O toto sa máme usilovať, milí bratia a sestry, aby sme aj my v tomto svete zažívali skutočné šťastie.
Musíme však byť istým spôsobom aj nad vecou, pretože šťastie k nám môže prichádzať rozličnými spôsobmi. Môže prísť aj takým nečakaným a skrytým spôsobom, že človek zažíva ťažké chvíle, ktoré sú však pre jeho dobro, pre jeho väčšie dobro a napokon aj pre jeho šťastie. Nie každá bolesť a každé utrpenie, ktoré prichádzajú, musia byť hneď niečím negatívnym. Naopak, môžu do nášho života priniesť aj niečo dobré.
O tom hovorí aj nasledujúci príbeh.
Bol raz jeden farmár, ktorý žil v horách. Bol to chudobný muž podobne ako ostatní farmári, ktorí žili v jeho susedstve. Vďaka húževnatosti a pracovitosti sa mu však podarilo kúpiť si koňa.
Veľmi sa z neho radoval. Farmári z okolia mu síce závideli, napriek tomu za ním prišli, blahoželali mu a vraveli: „Prajeme ti, aby si mal s týmto koňom veľa šťastia.“
On však odpovedal: „Šťastie, nešťastie – kto vie, čo z toho bude?“
Čas plynul a stalo sa, že kôň farmárovi utiekol. Bola to pre neho veľká rana. Farmári z okolia za ním prišli a vraveli: „To je veľké nešťastie.“
Farmár však odpovedal: „Šťastie, nešťastie – kto vie?“
Po čase sa kôň vrátil, ale neprišiel sám. Priviedol so sebou šesť ďalších koní. A tak mal farmár zrazu sedem koní.
Susedia za ním znova prišli, opäť mu blahoželali a hovorili: „Máš naozaj veľké šťastie.“
Farmár však znova odpovedal: „Šťastie? Nešťastie? Kto vie?“
Jedného dňa sa farmárov syn pokúsil osedlať jedného z mladých koní a skrotiť ho. Kôň však chlapca zhodil. Chlapec spadol na skalu a polámal si kosti.
Opäť prišli susedia a vraveli: „Aké veľké nešťastie!“
Farmár však znova odpovedal: „Šťastie, nešťastie – kto vie?“
V tom čase vypukla vojna a všetci mladí muži museli narukovať. Keď vojaci prišli do farmárovho domu, aby odviedli jeho syna, videli, že má polámané kosti, a preto ho do vojny nevzali.
A takto by sme mohli v tomto príbehu pokračovať ďalej.
Čo je teda naozaj šťastím a čo je naozaj nešťastím v našom živote? To často ukáže až čas.
My sa však usilujme o to, čo nám odporúča svätý František Assiský. Usilujme sa o čistotu srdca. Usilujme sa o každodennú, pravidelnú a častú modlitbu.
Vtedy, ako verím, aj vonkajšie nešťastie, ktoré môžeme zažívať a ktoré určite vo svojom živote niekedy zažijeme, nám môže napokon priniesť šťastie, dobro a požehnanie do nášho života.
Keď sa budeme neustále spájať s Pánom, on bude požehnávať aj všetky ťažkosti nášho života.
O toto sa usilujme a nech nám v tom pomáha aj príhovor svätého Františka Assiského.
Amen.

