USA, 13.12.2024 (LifeSiteNews) Diego G. Passadore) – Porozprával som sa so ženou, ktorá prežila neúspešný potrat a odpustila matke, preto nevyhnutne musím napísať niekoľko myšlienok o praxi umelého ukončenia tehotenstva v súčasnosti. Bez ohľadu na to, aké „pokročilé“ metódy antikoncepcie sa používajú, žena stále môže otehotnieť. Mnohokrát je riešením problémov – mnohí to nazývajú „právom“ práve potrat. Je to už právna prax v mnohých krajinách a existuje už krajina, ktorá má ukončenie tehotenstva v ústave! Aby toho nebolo málo, ľudia, ktorí sa ticho modlia pred interrupčným zariadením, niekedy skončia vo väzení. Ukončenie tehotenstva znamená vznik spoločnosti, ktorá podporuje kultúru smrti a je ochotnejšia zabíjať ako milovať, stratila smer a postupuje smerom k svojmu zničeniu.
Keďže niektorí kresťania sú za umelé prerušenie tehotenstva, pokúsim sa odpovedať na otázku: Je umelé ukončenie tehotenstva aktom lásky k blížnemu pre kresťana, alebo aktom neprávosti a zloby? Je nenarodené dieťa človek? Najčastejším argumentom na podporu potratu je, že nenarodený nie je človek. No Katechizmus Katolíckej cirkvi 366 hovorí:
„Cirkev učí, že každú duchovnú dušu stvoril bezprostredne Boh – „nevytvorili“ ju rodičia – a že je nesmrteľná; (1005) nezaniká, keď sa pri smrti odlúči od tela, a znova sa spojí s telom pri konečnom vzkriesení. (997).“
Cirkev sa k tomu vyjadrila veľmi jasne, vo vyhlásení Kongregácie pre náuku viery o umelom ukončení tehotenstva – Quaestio de abortu z 18.11.1974. Kde sa napr. hovorí:
„V Didaché je jasne povedané: ‚Nezabiješ potratom plod lona a nezabiješ už narodené dieťa.‘
Athénagoras zdôrazňuje, že kresťania považujú za vrahyne ženy, ktoré berú prostriedky na potrat, odsudzuje vrahov detí, vrátane tých, ktoré ešte žijú v matkinom lone, ‚kde sú už predmetom starostlivosti Božej prozreteľnosti.‘
A Tertulián jasne potvrdzuje základnú zásadu:
„Zabránenie pôrodu je očakávaná vražda; nezáleží na tom, či človek zničí život, ktorý sa už narodil, alebo ho odstráni v štádiu zrodu. Ten, kto bude mužom, už ním je.“
Druhý vatikánsky koncil, ktorému predsedal Pavol VI., najprísnejšie odsúdil potraty:
„Život treba chrániť s mimoriadnou starostlivosťou už od počatia; potraty a zabíjanie novorodencov sú ohavné zločiny.“ „12. … Od oplodnenia vajíčka sa začína život, ktorý nie je životom otca ani matky, je to skôr život nového človeka s vlastným rastom. Nikdy by sa nestalo človekom, keby už nebolo človekom.“
V inštrukcii Donum Vitæ Kongregácie pre náuku viery o úcte k ľudskému životu z 22.2.1987 sa uvádza: „…závery vedy týkajúce sa ľudského embrya poskytujú cennú indikáciu na to, aby sme rozumom rozoznali osobnú prítomnosť vo chvíli tohto prvého objavenia sa ľudského života: ako by ľudský jedinec nemohol byť ľudskou osobou?“
V encyklike Evanjelium vitæ pápeža sv. Jána Pavla II. s píše o hodnote a nedotknuteľnosti ľudského života a o nevýslovnom trestnom čine umelého ukončenia tehotenstva.
V pokyne Dignitas Personæ Kongregácie pre náuku viery o niektorých bioetických otázkach z 8.9.2008 sa v časti 5 hovorí:
„Realita ľudskej bytosti počas celého života, pred narodením aj po ňom, nám neumožňuje predpokladať zmenu povahy ani stupňovanie morálnej hodnoty, pretože má plný antropologický a etický status. Ľudské embryo má teda od samého začiatku dôstojnosť, ktorá je vlastná človeku.“
Pápež Benedikt XVI. v homílii z 27.11.2010 povedal:
„Existujú kultúrne trendy, ktoré sa snažia znecitliviť svedomie falošnými argumentmi. Pokiaľ ide o embryo v lone matky, samotná veda vyzdvihuje jeho autonómiu, schopnosť interakcie s matkou, koordináciu biologických procesov, kontinuitu vývoja, rastúcu komplexnosť organizmu. Nejde o nahromadenie biologického materiálu, ale skôr o novú živú bytosť, dynamickú a úžasne usporiadanú, nového jedinca ľudského druhu. Toto bol Ježiš v Máriinom lone; to je to, čím sme boli všetci v matkinom lone. S Tertulianom, starovekým kresťanským spisovateľom, môžeme povedať: „Ten, kto bude mužom, už ním je“ (Apologeticum IX, 8).
Táto prax pokračovala napriek varovaniam, a v Písme je reč aj o Molochovi v 2 Kr 23,10, Iz 57,9, Jer 32,35 a Sk 7,43. …
Keď lono, ktoré tvorí toto dieťa, ho odmietne a pošle ho na smrť bez mena a akejkoľvek ľútosti, prelievajúc nevinnú krv nenarodených detí, je to vražedné zasvätenie, ľudská obeť, ktorá sa dáva pri uctievaní diabla, pretože je to vražda a ohavný zločin. Propagátorom a tým, ktorí profitujú z potratov, aplikujte tieto slová Ježiša Krista:
„Vy ste zo svojho otca, diabla, a radšej robíte, čo chce váš otec. Bol vrahom od začiatku; nikdy nebol založený na pravde; nie je v ňom vôbec žiadna pravda“ (Jn 8, 44).
S miliónmi doslova objednaných potratov posledných čias spolupracujeme s diablom, aby sme oddelili ľudstvo od Boha smerom k zlu, čo sa prejavuje okrem iného aj v množení vojen a rozdelení po celej planéte. Pasívny postoj, ktorý zatvára oči pred závažnosťou týchto zločinov, je dnes neprípustný a rovnako odsúdeniahodný ako v dávnych dobách.
Ľudské obete a Panna Mária Guadalupská
Aztékovia prinášali ľudské obete ako súčasť rituálov, aby si uctili bohov. Napriek tomu, od 16. storočia, so zjaveniami Panny Márie Guadalupskej Juanovi Diegovi v roku 1531, došlo k masívnemu obráteniu Indiánov na kresťanstvo, čo sa odhaduje na 9 miliónov obrátení za deväť rokov – niečo nemysliteľné ľudským úsilím! A pripomína nám to o obrátenie Ninive varovaním proroka Jonáša, čo bolo tiež ľudsky nemožné.
Fiat Panny Márie – výkrik za život nenarodených
Zamyslime sa nad tým fiat Panny Márie, ktorá môže pomôcť ľudstvu otvoriť oči, aby prestalo prinášať ľudské obete uctievajúce diabla. Máriina odpoveď anjelovi: „Ako sa to môže stať, keď ja muža nepoznám?“ jasne ukazuje, že to, že sa má stať matkou, nebolo v pláne Márie, ale zostať pannou bolo, aj keď bola vydatá za sv. Jozefa (pozri Num 30, 4-8.
Tento názor má aj Sv. Gregor z Nyssy a sv. Augustín. Máriino fiat, rozčuľuje z pohľadu dnešnej spoločnosti: … Mária nemyslela na to, že svätý Jozef to nebude chápať …. Nepovedala „nie, ďakujem“ na Božie pozvanie čo by bolo menej riskantné a kompromisné a umožnilo by jej pokračovať v živote podľa vlastných plánov. Ale Máriina dôvera a odovzdanosť Bohu bola dokonalá – dôvera, že Božia Prozreteľnosť sa postará o našu životnú budúcnosť, že to chce len našu vôľu, naše srdce. Znamená to myslieť si: „To je ľudsky nemožné, ale nech sa stane Božia vôľa a nie moja!“ On je Pán minulých, súčasných a budúcich dejín. My „vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. (Rim 8,28).
Môžeme si myslieť, že okrem radosti z plnenia Božej vôle mohla mať Mária bolesť z opustenia svojich životných plánov, ale jej plánom bolo milovať, až kým to nebude bolieť!
Bolo to fiat so slepou dôverou, láskou, ktorá zďaleka prekonala strach vlastný našej krehkosti, ako je strach dieťaťa pri rodičoch, ktorí ho budú chrániť pred nebezpečenstvami.
Adamovi a jeho žene, chýbala láska, oni nemilovali, kým to nebolelo a podľahli pokušeniu, Chýbalo to milujúce synovské fiat, ktoré by bolo nezlomné aj napriek nepriazni osudu.
Máriin Syn má v rukách aj ostatné jej deti. Nezištné fiat, ktoré prinieslo ovocie Slova, sa stalo telom. Je to Autor života, ktorý nám dáva život v hojnosti a prináša spásu celému ľudstvu.
Toto fiat Márie nám ukazuje, že Ježiš Kristus chcel byť tiež najprv nenarodený a týmto spôsobom ukazuje, že všetci nenarodení sú pravé osoby. Nenarodený Ježiš Kristus je náš Pán! Toto fiat nám tiež dáva dobrú perspektívu, pozrieť sa na dnešné potraty: Nie je tam pohodlie, nedostatok štedrosti so životom, a že sme ďaleko od Ježiša Krista? Sme vo svete zafixovanom na konzum a pohodlie, kde namiesto detí máme domáce zvieratá.
Mária nás pozýva k pokániu, pripomína nám, že jej Syn na nás vždy čaká s otvorenou náručou, aby nám dal svoje odpustenie a bezhraničnú lásku.
Najsvätejšie Srdce Ježiša Krista a Najsvätejšie Srdce Panny Márie si želajú, aby sme im dali svoje srdcia, aby sme sa uchýlili do týchto dvoch sŕdc, aby sme sa poučili zo zničenia Ježiša Krista v nenarodenom dieťati, aby sme zničili naše ego, pretože sme boli stvorení, aby sme milovali: „Daj mi, syn môj, svoje srdce! (Prís 23,26). …
-zg-