P. DDr. habil. Dominikus Kraschl OFM prednáša filozofiu na Filozofickej a teologickej škole Benedikta XVI. Heiligenkreuz a na Medzinárodnom teologickom inštitúte Trumau
Heiligenkreuz 27.3.2025 – (kath.net / Antonius) – Kath.net publikuje článok „From Cosmos to Logos?“ kňaza DDr. habil. Dominikusa Kraschla OFM a ďakuje časopisu rakúskych františkánov za láskavé povolenie vydania.
Milý otec Dominik! V staršom čísle Antoniusa (1/2023) ste rozoberali otázku, či existujú spoľahlivé dôkazy o existencii Boha. Pri čítaní som si položil otázku: Ktorý z dôkazov Boha je podľa teba dnes najobľúbenejší?
O. Dominikus: Najprv terminologická poznámka – zdá sa mi menej zavádzajúce hovoriť o filozofických argumentoch, aby som nevyvolával asociácie s matematickými dôkazmi. Historicky boli asi najrozšírenejšie varianty tzv. teleologického argumentu pre existenciu Boha. Kozmický poriadok pripisujú inteligentnému plánovaniu. O dolaďovací argument, ktorý patrí do rodiny teleologických argumentov, je veľký záujem a aj medzi renomovanými filozofmi, fyzikmi, kozmológmi a ďalšími vedcami a má nemálo priaznivcov. Východiskom teleologických argumentov sú rôzne formy existujúceho poriadku. Sem patrí prirodzený zákonný poriadok (prirodzený poriadok), poriadok dobra (axiologický a morálny poriadok) a poriadok krásneho (estetický poriadok).
Nútia nás diviť sa: Prečo vôbec existuje poriadok a nie chaos? Prečo sú tieto príkazy takto a nie inak? Smeruje logika vesmíru za seba? Poukazuje to nakoniec na transcendentný, tvorivý prvotný dôvod?
Kozmické jemné doladenie: Uvažujme o populárnom variante teleologického argumentu: tzv. argument jemného doladenia. Vychádza z pozorovania, že základné sily, prirodzené konštanty a počiatočné podmienky nášho vesmíru (ako silné a slabé jadrové sily, gravitácia, kozmologická konštanta, entropia) sa zdajú byť koordinované s úchvatnou presnosťou a rovnováhou.
Ladenie je také jemné, že aj tie najmenšie odchýlky by znemožnili vznik inteligentného života.
Kozmické jemné ladenie
To si vyžaduje primerané vysvetlenie. Do úvahy prichádza buď náhoda, nevyhnutnosť alebo dizajn. Vysvetliť jemné doladenie náhodou by znamenalo považovať jemne vyladené hodnoty základných fyzikálnych síl a prírodných konštánt za štatistický produkt náhody. Podľa hesla – musia mať nejaké hodnoty! Je to všetko len náhoda? Hlavným problémom tohto vysvetlenia je, že takáto náhoda by bola mimoriadne(!) nepravdepodobná. Asi tak nepravdepodobné, ako získať šesť správnych čísel zo 45 v lotérii desaťkrát za sebou. Zdá sa, že v histórii lotérie zatiaľ nebol zdokumentovaný prípad, že by tá istá osoba dostala šesť správnych čísel dokonca dvakrát za sebou!
Ak použijeme inú ilustráciu, náhodné vysvetlenie kozmického jemného doladenia by bolo takmer také nepravdepodobné, ako keby opica náhodne písala na písacom stroji a vytvorila napríklad prológ k Evanjeliu podľa Jána! V takom prípade by sme neboli naklonení si myslieť: „To bola náhoda!” Skôr by sme hľadali iné, lepšie vysvetlenie.
Ďalšie vysvetlenie jemného doladenia fyzikálnou nevyhnutnosťou sa zdá nielen nepravdepodobné, ale aj mimoriadne nepravdepodobné. Pokiaľ vidím, nikto vážne netvrdí, že základné sily a prírodné konštanty by nemohli mať iné hodnoty.
Argument dolaďovania
Neveriaci fyzik Paul Davies usúdil, že len ťažko sa dá uniknúť dojmu, že za kozmickým dolaďovaním je plán (porov. „Princíp chaosu. The New Order of the Universe, Mníchov 1988, s. 289f).
Ale plán sa vzťahuje na plánovača. Celkovo stále nemáme lepšie vysvetlenie pre úžasný fenomén kozmického jemného dolaďovania, ako to, že ho zámerne priviedol nepredstaviteľne silný a inteligentný plánovač alebo dizajnér. Argument jemného doladenia možno vyjadriť v tejto forme:
1. Kozmologické jemné ladenie je výsledkom (a) nevyhnutnosti, (b) náhody, (c) zámeru.
2. Kozmologické dolaďovanie nie je výsledkom (a) nevyhnutnosti alebo (b) náhody.
3. Záver: Kozmologické jemné doladenie je teda výsledkom (c) dizajnu. [(1- 4.)
Vývoj: Existuje teda nepredstaviteľne mocný, vysoko inteligentný, svetovo odlišný dizajnér, ktorého nazývame Boh. [s odkazom na (3.)]
Multivesmír ako alternatívne vysvetlenie?
Kritici argumentu jemného doladenia priniesli do hry tzv. hypotézu multivesmíru. Ak by sme predpokladali, že súčasne existovalo veľa, možno až nekonečne veľa paralelných vesmírov s náhodne rozdelenými hodnotami základných fyzikálnych síl a prírodných konštánt, nebolo by už štatisticky úplne nepravdepodobné, že by niektoré z nich boli jemne vyladené vesmíry. Stručne povedané: V multivesmíre je hypotéza dizajnu zbytočná. Hypotéza multivesmíru má niektorých priaznivcov, no zároveň čelí veľkým problémom. Stručne vymenujme niektoré z nich:
a. Zdá sa, že zatiaľ neexistujú žiadne empirické dôkazy, nieto potvrdenie, pre hypotézu multivesmíru, a preto ju možno označiť za metafyzicko-kozmologickú špekuláciu.
b. Okrem toho možno tvrdiť, že vysvetlenie jemného doladenia dizajnom je zmysluplnejšie a jednoduchšie, a preto je vhodnejšie ako vysvetlenie pomocou multivesmíru.
c. Okrem toho si kladieme otázku, či si samotný multivesmír vyžaduje vysvetlenie:
Prečo vôbec existuje a prečo je taký náš vesmír možný?
Napríklad pre vesmír, ktorý neustále produkuje nové vesmíry – akýsi vesmírny generátor – by tu opäť prišla otázka jemného doladenia a potreba vysvetlenia by sa jednoducho posunula o úroveň vyššie.
d. Potom je otázne, či by multivesmír mohol vôbec presvedčivo vysvetliť, prečo je náš vesmír jemne vyladený.
Zdôvodnenie znie: Postulovanie multivesmíru bez empirických dôkazov je trochu ako vysvetľovanie v podstate nepravdepodobného faktu, že opica píšuca na písacom stroji vytvorila prológ k Evanjeliu podľa Jána tým, že v nespočetných paralelných vesmíroch prepisovali aj opice a na papier dávali všetky možné kombinácie písmen. S takými špekuláciami by sa akákoľvek udalosť, akokoľvek nepravdepodobná, mohla zmeniť na pravdepodobnú!
e. Celkovo možno konštatovať, že hypotéza multivesmíru predstavuje čistú špekuláciu, v skutočnosti argument ad hoc, ak sa do hry zapojí len s cieľom vyhnúť sa záveru dolaďovacieho argumentu.
Richard Swinburne, prominentný súčasný epistemológ a filozof náboženstva, preto uzatvára: „Predpokladať bilión biliónov iných vesmírov namiesto Boha na vysvetlenie poriadku vesmíru je vrchol iracionality.“ (Existuje Boh? Oxford 1996, s. 68)
Nerozum alebo prvotný dôvod v pôvode?
Aký je konečný pôvod a základ racionálneho, a teda vedeckého poznania? Aký je pôvod poriadkov prírody, morálky a estetiky? V konečnom dôsledku stojíme pred alternatívou buď predpokladať tvorivý prvotný dôvod alebo neosobné sily a mechanizmy, ktoré nevedia, čo robia, nieto prečo. Mali by sme predpokladať, že neosobné sily, ktoré si samy vyžadujú vysvetlenie, čírou náhodou splodili racionálne bytosti, ktoré dokázali rozpoznať a žasnúť nad usporiadaním a krásou vesmíru? Pravdepodobnejšiu teleologickú alternatívu pre mnohých premýšľajúcich ľudí predstavuje prológ Evanjelia podľa Jána: «Na počiatku bol Logos (Slovo, Rozum). …
A Logos bol Boh. Všetko vzniklo cez Logos. A nič, čo vzniklo, nevzniklo bez Logosu. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.
-zg-