Linz, 11.8.2%25 (Kath.net – Elmar Lübbers-Paala) – V zásade môže v Katolíckej cirkvi „veľký exorcizmus“ vykonať iba exorcista, ak dostane príkaz od diecézneho biskupa a predtým preskúma, či dotyčná osoba netrpí duševnou chorobou. Ak sa tento cirkevný obrad vykonáva, vykonáva sa tajne, pretože sa často stretáva s nepochopením. Skutočnosť, že najmä Západ a Nemecko má problém s riešením tejto služby, ktorú ustanovil sám Ježiš Kristus čo je zrejme spôsobené aj smrťou franskej študentky Anneliese Michel v Klingenbergu v roku 1976, ktorá bola „liečená“ exorcizmami.
Preto je o to dôležitejšie predstaviť príkladného kňaza, pastora, spovedníka a exorcistu.
Vo veku 12 rokov vstúpil Eraldo Ulisse Mauro Amantini, narodený 31. januára 1914 v Bagnole v Toskánsku, do chlapčenského seminára pasionistov v Nettune – pútnickom mieste svätej Márie Goretti).
Obzvlášť na neho zapôsobili populárne misie kňazov. V roku 1929 začal noviciát v kláštore „San Giuseppe“ na Monte Argentario. Večné sľuby zložil v roku 1933. O tri roky bol v Lateránskej bazilike vysvätený za diakona a 13. marca 1937, vo veku iba 23 rokov, prijal svätú vysviacku za kňaza.
V diele Candido od Nepoškvrneného počatia, ako znie jeho rehoľné meno, prehĺbil svoje myšlienky o umučení Krista, o ktorom už uvažoval zakladateľ jeho rehole, svätý Pavol s Kríža:
„Všetko spočíva v umučení: je to najväčšie a najúžasnejšie dielo božskej lásky.“
Túto lásku chcel priniesť „ukrižovaným“ svojej doby. Bol považovaný za vynikajúceho lingvistu v gréčtine, hebrejčine, nemčine a sanskrite a za biblistu a morálneho teológa. Do roku 1960 učil študentov predovšetkým hebrejčinu a biblické štúdie.
V tomto období sa odohrali aj jeho stretnutia s pátrom Piom. V roku 1961 otec Candido utrpel kolaps, ktorý viedol k dlhšej hospitalizácii. Po uzdravení pomáhal bývalému študentovi, otcovi Alessandrovi Colettimu, ktorý bol exorcistom v diecéze Arezzo. Candido sa tak učil od študenta.
Jeho vzťah s pátrom Piom sa prehĺbil. Stigmatizovaný kapucínsky kňaz o Candidovi povedal, že je „kňazom podľa Božieho srdca“. Posledné pastoračné miesto našiel v kláštore „Scala Sancta“ (Sväté schody), v Ríme. V kostole sa nachádza 28 schodov schodiska z prétória cisára Herodesa, po ktorých Kristus niekoľkokrát vystúpil a zostúpil. Cisárovná Helena ich dala priniesť do Ríma zo Svätej zeme spolu s ďalšími pašiovými relikviami.
Candidovo charizmatické a podmanivé správanie určite malo pôvod v jeho hlbokej modlite. Ruženec bol zdrojom jeho sily. Stále viac ľudí si ho vyberá za duchovného vodcu a spovedníka. Veriaci vedeli, že kňaz má dary proroctva a schopnosť vidieť do srdca. To mu umožňuje okamžite nájsť dvoch – troch ľudí, ktorí najviac potrebujú jeho pomoc z davu čakajúceho pri dverách sakristie. Týmto ľuďom sa vo veľkej miere venuje, zatiaľ čo necháva čakať ľudí hľadajúcich zázraky a poverčivých. Pre Candida je dôležité, aby človek hľadajúci pomoc skutočne hľadal Boha ako liečiteľa duše. Spolubratia poznamenávajú, že súcitný kňaz vstáva v noci na eucharistickú adoráciu. Odovzdáva tam temné stránky kajúcnikov Pánovi, ktorý je prítomný v tele. Candido sa tak stáva „otvoreným kanálom pre Božie milosrdenstvo“.
Božia Matka je jeho veľkou podporovateľkou v apoštoláte exorcistu. Je to asi aj preto, že mnohí z jeho pacientov zažili veľkú pomoc v Lorete a Lurdoch. Candido tiež absolvuje niekoľko pútí do francúzskej mariánskej svätyne. V knihe „Tajomstvo Márie“ (1971) píše:
„Preblahoslavená Panna je prvá, ktorá nás vyslobodzuje z diablovej tyranie nad svetom.“
Otec Candido neustále hlása nesmiernu lásku, ktorú Boh má k svojim stvoreniam. Vedie kajúcny život, aby toto posolstvo uviedol do praxe. Opakovane ponúka život Bohu ako zmierenie za druhých. Mnoho hodín dňa trávi v spovednici. Nabáda spolubratov, aby sa ku kajúcnikom vždy správali s pochopením a ohľaduplnosťou, čím vydáva svedectvo o otcovskej dobrote. V exorcizme sa snaží prinavrátiť srdcia posadnutých k slobode Božích detí.
V roku 1986 sa na žiadosť kardinála Polettiho stal otec Gabriele Amorth („Exorcista rozpráva“, „Spomienky exorcistu“) študentom exorcizmu otca Candida. Ten bol pozývaný ako expert na konferencie a do rozhlasových a televíznych rozhovorov. Vatikán dokonca niekoľkokrát požiadal Candida, aby cestoval do zahraničia kvôli obzvlášť náročným exorcizmom.
Počas exorcizmu sa vždy držal predpísaných modlitieb z rituálu. Okrem svätenej vody používal aj posvätený olej z krizmy.
Po úspešnom exorcizme často slúžil svätú omšu v dome obete a požehnal ho svätenou vodou a kadidlom.
Ku koncu života ho trápi dýchavičnosť a srdcové problémy, najmä v noci. Niekoľkokrát bol v nemocnici. Na svoje meniny skoro ráno požiadal sv. Candida o dar. Nebeský dar skutočne prichádza večer o 22.00. Navždy zavrie oči.
22. september je tiež predvečerom smrti pátra Pia (+1968), ktorý Candida pred desiatkami rokov vyhlásil za svätého.
Po tom, čo bol hrob pasionistického kňaza 20 rokov pútnickým miestom, boli jeho pozostatky 21. marca 2012 prenesené do Kaplnky Svätých schodov. Až neskôr sa ukázalo, že 21. marec bol starým sviatkom svätého Benedikta, ktorý je tiež patrónom exorcistov.
Dňa 13. júla 2012 bolo otvorené diecézne vyšetrovanie v rámci príprav na proces blahorečenia.
Požehnanie, ktoré otec Candido dával veriacim:
„Nech je Pán Ježiš vždy s vami. Ide pred vami, aby vás viedol, je za vami, aby vás chránil, prebýva vo vás, aby vás ochránil, je nad vami, aby vás osvietil. Amen.“
-zg-