
Ženeva-Vatikán 9.3.2026 (kath.net/KAP) – 040 545 – Arcibiskup Ettore Balestrero, stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v Ženeve, na Rade pre ľudské práva v Ženeve zdôraznil:
„Náboženská sloboda je často skôr privilégiom ako ľudským právom. Dotknutý je každý siedmy kresťan!“
Upozornil na globálny rozsah násilia a diskriminácie voči kresťanom. Účastníkom konferencie Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve v stredu pripomenul:
„Takmer 400 miliónov kresťanov na celom svete zažíva prenasledovanie alebo násilie – to je každý siedmy kresťan. V roku 2025 bolo zabitých takmer 5000 ľudí výlučne kvôli viere, – v priemere 13 denne.
Tieto čísla ukazujú, že náboženská sloboda sa často vníma skôr ako privilégium než ako základné ľudské právo! Zabití boli svedkami viery, mučeníkmi v pravom slova zmysle, ktorých hodnoty spochybňovali logiku moci!“ Balestrero zdôraznil, že štáty sú povinné rešpektovať, chrániť a podporovať náboženskú slobodu: „To zahŕňa ochranu veriacich pred útokmi pred, počas aj po útoku!“
Varoval aj pred „zdvorilým prenasledovaním“ v Európe, ako je napríklad plazivé vylúčenie, právne obmedzenia alebo diskriminácia vo vzdelávaní a zamestnaní.
V Európe bolo zdokumentovaných množstvo prípadov vrátane trestných konaní proti ľuďom, ktorí citujú biblické verše, alebo proti rodičom a učiteľom, ktorí chcú deti vychovávať vo viere!
„Ide o vážne porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú úrady, ktoré majú zaručiť ochranu. Tento rozpor sa musí skončiť!“ naliehal Balestrero. Diplomat tiež pripomenul konkrétne hrozby, ktoré predstavujú legislatívne iniciatívy, napríklad vo Francúzsku a kde by zavedenie nového zákona o eutanázii prinútilo kresťanské nemocnice a opatrovateľské domy prijať praktiky, ktoré porušujú ich náboženské zásady! Odmietnutie by mohlo viesť k pokutám, väzeniu alebo odobratiu verejného financovania!
„Mnohí bratia a sestry dnes nesú rovnaký kríž ako náš Pán, pretože svedčia o svojej viere v ťažkých a nepriateľských kontextoch,“ citoval Balestrero pápeža Leva XIV. Vatikánsky diplomat zakončil príspevok symbolickým posolstvom:
„Kríž predstavuje otvorenosť ľudstva voči transcendencii (vertikálna čiara) a jeho puto medzi sebou (horizontálna čiara). Útoky na kresťanov znamenajú útoky na oba rozmery: Vzťah s Bohom je potláčaný a etické a sociálne väzby komunít sú narušené. Bez náboženskej slobody, slobody myslenia a úcty k druhým niet mieru!“ povedal Balestrero s odvolaním sa na pápeža Františka.
V diskusii experti potvrdili, že diskriminácia kresťanov je na vzostupe aj v Európe, od zákazov verejných modlitieb až po právne obmedzenia autonómie cirkvi.
Špeciálna spravodajkyňa OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery Nazila Ghanea zdôraznila:
„Kresťania nie sú sami a nemali by byť ponechaní sami. Útoky proti nim by sa mali chápať ako útoky na ľudské práva. Obete náboženského prenasledovania sú často vystavené viacerým a prekrývajúcim sa formám násilia.“
Anja Tangová, riaditeľka viedenského Observatória pre intoleranciu a diskrimináciu kresťanov v Európe (OIDAC), upozornila na vývoj v Európe a uviedla:
„Protikresťanské incidenty a právne obmedzenia náboženskej slobody narastajú. Pripomínam napr. vraždu asýrskeho kresťana Aushura Sarnaya vo Francúzsku v roku 2024, ktorý bol zabitý počas živého vysielania svojho svedectva viery!
Vo viacerých európskych krajinách prebiehajú trestné konania proti kresťanom za vyjadrenie názorov na náboženské alebo morálne otázky. Niekoľko európskych vlád začalo trestné konania voči jednotlivcom za pokojné vyjadrenie ich náboženského presvedčenia!“
Okrem analýzy situácie sa diskusia zamerala aj na konkrétne opatrenia pomoci. Marie-Thérèse Pictet-Althannová vyzdvihla humanitárnu prácu Zvrchovaného vojenského rádu Maltézskych rytierov, ktorý podporuje prenasledované kresťanské komunity na celom svete prostredníctvom nemocníc, škôl a programov pomoci.
Márk Aurél Érszegi tiež predstavil maďarský vládny program „Maďarsko pomáha“, ktorý smeruje pomoc priamo postihnutým komunitám prostredníctvom cirkví a miestnych partnerov. Podujatie moderovala maďarská veľvyslankyňa pri OSN Zsófia Havasiová. V záverečnom príhovore zdôraznila: „Obhajoba prenasledovaných kresťanov neznamená uprednostňovanie žiadnej konkrétnej skupiny, ale skôr posilnenie univerzálnej ochrany náboženskej slobody. Ochrana tohto základného práva je nej nevyhnutná a je predpokladom mierového spolužitia v pluralitných spoločnostiach.“
-zg-