Štokholm, 8.4.2026 (kath.net/pl) 040 622
„Je skutočne ľahšie súhlasiť s luteránmi pri obhajobe migrantov ako v otázkach ako potrat, eutanázia alebo obhajoba manželstva – otázkach, v ktorých nie sme v plnom spoločenstve. Každý vie, že Katolícka cirkev je proti potratom, čo je vo Švédsku veľmi zložitá otázka. Existujú etické a dogmatické otázky, ktoré komplikujú ekumenický prístup. V skutočnosti máme viac spoločného s turíčnikmi ako s luteránmi pri obhajobe života!“
Veľmi uznávaná osobnosť v Cirkvi – kardinál Lars Anders Arborelius OCD, arcibiskup Štokholmu – toto vysvetľuje v rozhovore pre portál „Aleteia“ a zdôrazňuje:
„Je pravda, že Katolícka cirkev zaujíma v morálnych otázkach pevný, ale uvážený postoj. Nie sme zapojení do ´kultúrnej vojny´, ale Katolícka cirkev si pevne stojí za svojím presvedčením. Neustále nemení svoj názor. A za to je uznávaná a rešpektovaná.“
Kardinál zároveň uvádza, že ekumenizmus vo Švédsku funguje mimoriadne dobre a že v tejto krajine, ktorá bola kedysi taká protikatolícka, tieto protikatolícke predsudky miznú:
„Osobné vzťahy s luteránmi sú vynikajúce. Niektorí pastori sa zúčastňujú duchovných cvičení inšpirovaných cvičeniami svätého Ignáca. Sám som pravidelne pozývaný Luteránskou cirkvou, aby som prednášal a kázal. Nedávno som mal tú česť prvýkrát hovoriť v Kráľovskej kaplnke na ekumenickej mierovej bohoslužbe na Ukrajine.
Katolícka cirkev má vo Švédsku 44 farností a Luteránska cirkev nám poskytuje približne 100 kostolov, ktoré slúžia našim spoločenstvám, najmä vo vidieckych oblastiach severného Švédska. Luteránska cirkev nás v našej pastoračnej starostlivosti podporovala veľmi láskavo.“
Kardinál poznamenal, že švédski katolíci pozorujú, že luteráni a protestanti iných denominácií, ako aj ateisti a niekoľko moslimov, konvertujú do Katolíckej cirkvi: „Každý rok vidíme približne sto konvertitov! Dve z našich benediktínskych komunít boli predtým protestantské a prešli spoločnou konverziou.“
Kardinál tiež spomenul, že „medzi katolíckymi duchovnými je osem či deväť bývalých protestantských pastorov, ktorí dostali kánonický dišpenz na vysvätenie za kňazov, pričom zostali ženatí. Pri vysvätení jedného z nich bol prítomný luteránsky arcibiskup, ktorý ho vysvätil pred niekoľkými rokmi. Jeho prítomnosť bola silným znakom otvorenosti. Je to pre nich pravdepodobne bolestivé, ale to im nebráni v udržiavaní priateľských a úctivých vzťahov.“
Arborelius ďalej vysvetľuje, že „konverzie pozorujú najmä medzi akademikmi, lekármi, profesormi, umelcami atď.“:
„Napríklad rektor Štokholmskej univerzity je katolík a patrí k dominikánskemu rádu. Katolíci sú aj v médiách a kultúrnom sektore. V politike sú však veľmi zriedkaví. V súčasnosti neviem o žiadnych katolíckych poslancoch parlamentu.
Rovnaký jav možno pozorovať, aj keď s nuansami, aj v iných severoeurópskych krajinách.Vo Fínsku je Katolícka cirkev menšia ako vo Švédsku, ale aj tam dochádza k mnohým konverziám. Rast Katolíckej cirkvi je primárne spojený s komunitami migrantov.“
Kardinál, ktorý vyrastal vo Švajčiarsku pripomína, že návšteva pápeža Františka v roku 2016 bola „veľmi dôležitá pre katolíkov, ale aj pre Luteránsku cirkev a pre celú krajinu. Situácia sa výrazne zlepšila a protikatolícke predsudky miznú. Mladí ľudia sú veľmi otvorení. Niektorí hovoria: ‚Je lepšie byť katolíkom ako luteránom‘ – zdá sa im to exotickejšie! V niektorých častiach kontinentu sa Cirkev zmenšuje a zároveň je medzinárodnejšia.
Vo Švédsku Katolícka cirkev zažíva oživenie. Hoci zostáva malou menšinou, rozvíja sa v kontexte, ktorý by sa dal opísať ako ‚postluteránsky‘ – otvorenejší ako predtým voči náboženstvu a skúsenostiam náboženských spoločenstiev. Švédsko je už dlho sekularizované, ale opäť sa v ňom prejavuje záujem o náboženstvo vrátane katolicizmu, čo je znakom nádeje.“ Kardinál Arborelius bol povýšený na kardinála pred ôsmimi rokmi a je veľmi uznávanou osobnosťou cirkvi, ktorú do značnej miery formovala imigrácia. Kardinál Lars Anders Arborelius OCD, konvertoval zo švédskej luteránskej viery na plné spoločenstvo s Rímskokatolíckou cirkvou vo veku 20 rokov a karmelitánsky život začal vo veku 22 rokov. V roku 2017 ho pápež František povýšil na kardinála, čím sa stal prvým Švédom v histórii, ktorý dostal túto poctu. Po smrti pápeža Františka sa Arborelius zúčastnil konkláve, ktoré zvolilo pápeža Leva XIV. Je autorom niekoľkých kníh, vrátane diel o Edith Steinovej a sv. Jánovi z Kríža.
-zg-