Kázeň na 5. pôstnu nedeľu rok A
Drahí bratia a sestry, čo je takou najväčšou bolesťou človeka? Nemyslím teraz tou fyzickou bolesťou, ale skôr takou duchovnou či psychickou bolesťou. Určite je to strata človeka alebo smrť človeka. Keď nám zomrie nejaký blízky človek, či je to už náš rodič alebo dieťa, alebo keď zomrie manžel či manželka, nejaký blízky človek, keď nám zomiera, tak človek zažíva, ten blízky človek zažíva bolesť. Niekedy obrovskú bolesť, z ktorej sa možno v živote nespamätá. Smrť ako súčasť života človeka. A takú bolesť určite určite prežívali aj prítomní v dnešnom evanjeliu. Keď sme počúvali príbeh o Lazarovej smrti, ktorý bol priateľom Ježiša Krista, ktorý bol bratom Márie a Marty, ktorý mal veľa priateľov, ktorí prišli na jeho pohreb, zomiera Lazár. Ale skôr, ako tento človek zomrie, tak prichádzajú k Ježišovi so správou: “Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.” Prichádzajú so správou, aby Ježiša navnadili ísť za ním, aby prišiel a uzdravil ho. Veď koľkých Pán Ježiš uzdravil? Z rôznych chorôb, z rôznych nevyliečiteľných chorôb. Prečo by nemal uzdraviť Lazára, ktorý bol Jeho priateľom, ten, ktorého miluješ. Krásne pomenovanie človeka, ktorého miluje Pán Ježiš. Ale zaujímavá bola reakcia Ježiša Krista. Pán Ježiš neuteká za Lazárom. Pán Ježiš doslova ostáva na tom mieste a sám hovorí, táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslavený Boží Syn. Čiže Pán Ježiš určite vidí ďalej. Pán Ježiš vie, čo sa stane. Pán Ježiš vie, čo urobí, aby bol oslavený Boží Syn. Pán Ježiš dobre vie, že Lazár zomrie. Že musí zomrieť a že ho skriesi, aby ukázal, že on je vzkriesenie a život. Pán Ježiš je život večný.
A tak počúvame túto udalosť ďalej a vidíme, pri tej smrti, ktorú Lazár zažije, ako sa stretá to Božie a aj to ľudské. Doslova sa stretá to ubolené ľudské, ktoré veľakrát nevie to smerovanie alebo to správne, ale stretáva sa aj to Božie, ktoré hneď vyznáva vieru. A stretáva sa to Božie a ľudské práve v tom výkriku Marty, ktorá je zasiahnutá bolesťou svojho brata Lazára, keď sa stretá s Ježišom Kristom a Lazár je už 4 dni v hrobe, a ona hovorí: “Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.” Jednoducho prichádza výčitka. Marta vyčíta Ježišovi Kristovi, keby si bol býval tu, keby si prišiel skôr, určite by Lazár nezomrel. Uzdravil by si ho, ale prišiel si neskoro. Čiže prichádza tá ľudská výčitka. Výčitka doslova aj Bohu.
Koľkí, milí bratia a sestry, Bohu vyčítajú, prečo si nám zobral našu matku, nášho brata, naše dieťa alebo niekoho blízkeho človeka, ktorý ešte mohol žiť, ešte sa mohol uzdraviť, ešte má toľko rokov pred sebou a prečo si ho zobral. Táto výčitka je veľakrát prítomná v živote človeka. Je to možno také ľudské hnutie, ktorému sa nedá vyhnúť, veď sme boli stvorení ako ľudia a doslova aj tým spôsobom sme pripútaní k tejto zemi. A niekedy si myslíme, že život je práve o tomto pozemskom živote. Ale to krásne je, že za tým zraneným ľudským, uboleným, prichádza aj také Božie vyznanie, keď Marta ďalej pokračuje slovami, ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá. Krásne vyznanie viery. Marta berie, že o čokoľvek poprosí Pán Ježiš Boha, Boh mu to dá. A sama vyznáva, že Ježiš je vzkriesenie a život. Sama verí vo vzkriesenie. A k tomuto nás chce privádzať aj dnešné evanjelium. Aby sme sa aj my zamýšľali nad touto skutočnosťou života a smrti. Nad tou skutočnosťou, že životom, alebo touto smrťou tu na zemi, týmto životom tu na zemi, nič nekončí. Pokračuje ďalej. A to nám hovorí aj Katechizmus Katolíckej cirkvi, v bode 991 hovorí, že veriť vo vzkriesenie mŕtvych bolo podstatným prvkom kresťanskej viery už od jej začiatkov. Vzkriesenie mŕtvych je istota kresťanov. Vierou vo vzkriesenie sme kresťanmi. Čiže toto bolo prítomné v kresťanstve už od jeho začiatku. Ľudia verili skrze Ježiša Krista vo vzkriesenie a život večný. Toto má byť prítomné ako samozrejmosť v našom živote, že keď odchádza náš blízky človek, keď zomiera, nezomiera navždy, iba odchádza na iné miesto, na lepšie miesto, odchádza do večnosti. A ďalej Katechizmus pokračuje slovami v bode 994 vraviac, Ježiš spája vieru vo vzkriesenie so svojou osobou, keď hovorí, ja som vzkriesenie a život. Sám Ježiš vzkriesi v posledný deň tých, ktorí v Neho uverili a ktorí jedli Jeho telo a pili Jeho krv. Už teraz dáva znamenie a záruku vzkriesenia, keď vracia život niektorým mŕtvym a tým zvestujesvoje vlastné zmŕtvychvstanie, ktoré však bude patriť do iného poriadku. Našou úlohou na tomto svete je spájať sa s Ježišom Kristom, spájať sa s ním vo viere a veľmi silno sa s ním spájať v Eucharistii. Doslova jesť jeho telo, piť jeho krv, prijímať Eucharistiu. Týmto sa neodlučiteľne spájame s Ježišom Kristom. Toto je to puto, ktoré musíme vytvoriť, aby sme aj my raz mohli vstať z mŕtvych. Aby nás Pán Ježiš skriesil pre večný život. Lazára v dnešnom evanjelium skriesil ešte pre tento pozemský život. Urobil veľké znamenie, zázrak, čím ukázal, že on je Pánom aj nad smrťou. Skriesil Lazára pre tento život, ktorý tu žil nejakú dobu. Nevieme koľko, ale potom znova musel zomrieť, znova ho pochovali, ale iba preto, aby mohol žiť potom vo večnosti. No, my musíme s Ježišom Kristom vytvárať už tu na zemi, teraz, neodlučiteľné puto, o ktorom hovorí aj Katechizmus v bode 1391, keď hovorí, prijímanie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. Prijímanie Eucharistie prináša ako hlavné ovocie dôverné zjednotenie s Ježišom Kristom. Veď Pán hovorí, kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Život v Kristovi má svoj základ v eucharistickej hostine. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. To neodlučiteľné puto vytvárame samozrejme aj tým, že plníme Božie prikázania, žijeme zákon lásky. Ale to neodlučiteľné puto vytvárame hlavne skrze vieru a hlavne skrze prijímanie Eucharistie.
Preto sa naozaj silno spájame s Kristom. Lebo ako hovorí sám Ježiš Kristus, neviete ani dňa, ani hodiny. Nevieme, kedy odídeme z tohto sveta. Či to bude už dnes, zajtra, či je tento rok naším posledným, alebo nám Pán Boh ešte požehná nejaký čas v tomto svete, aby sme sa očisťovali od hriechov, prehlbovali vo viere a s ním sa zjednocovali, aby sme raz mohli vstať z mŕtvych.
Amen.