Duluth, USA, 10.10.2024 (kath.net / pk)
„Už nevidím východisko …“ Také slová niekedy vyslovíme, keď sa cítime zúfalí. Americký kňaz Mike Schmitz sa v novom videu venuje výzve na tému „Beznádejné?“ Prirodzene existuje zúfalstvo vyplývajúce z ťažkej depresie, kde je potrebná lekárska a psychologická pomoc. No existuje aj zúfalstvo, ktoré nie je chorobné a je spôsobené príliš úzkou perspektívou nášho života.
Otec Schmitz hovorí:
„Zúfalstvo môže znamenať, že sa cítim bezmocný. Hľadím na svoj život a myslím si, že nedokážem nič urobiť. Som bezmocný, je mi už všetko jedno. Skrátka: ´Už som všetko vyskúšal a nič nepomohlo.´ Alebo: ´Je jedno čo robím, už aj tak nič nepomôže.“
Kňaz potom cituje sv. Pavla nezvyčajnými slovami: „V nádeji sa radujte!“ (Rim 12,12) a pozýva brať tieto slová vážne:
„Nádej je prostriedok proti zúfalstvu. Nádej však nie je len nejaký druh vágneho želania, že sa veci niekedy znova zlepšia. Nádej je dôvera v Osobu, ktorá siaha do budúcnosti. Nádej je viera, ktorá siaha do budúcnosti. Kto má nádej, ten dôveruje Bohu a môže povedať: ´Nevidím východisko, ale čo viem, je, že dôverujem Pánovi, že Boh je reálny, že Boh je tu a že je dobrý. A on bude tam, kde ja práve som!´“
Otec Schmitz vysvetľuje aj rozdiel medzi optimizmom a nádejou:
„Optimizmus znamená – som si dosť istý, že to bude lepšie. Nádej znamená – aj keď to nebude lepšie, mám dôveru, že On bude pri mne.“
Pri pocite bezmocnosti radí Schmitz stať sa aktívnym a postaviť sa proti hlasu v hlave:
„Ten hlas v tebe ti hovorí: Nič, čo robíš, nie je plodné, je to nanič…“
Vyvoliť si nádej znamená, rozhodnúť sa konať! Niekedy to jednoducho iba znamená, že sa rozhodnem vstať z postele. A to nie je nijaký bezvýznamný krok, ale víťazstvo.
Dôležité je poznať charakter Boha – že viem, kto On je, že je to Boh, Boh v minulosti a že je tu aj teraz a že je aj Bohom budúcnosti. Niet rozhodne nijakej lepšej cesty ako poraziť zúfalstvo, ako svoje dolámané vnútro priniesť Ježišovi. Spoveď je miesto milosrdenstva, miesto víťazstva, miesto nádeje!“
-zg-