Rím, 14.3. 2024, (CNA- Andrea Gagliarducci)
Najnovšia zmena v kolégiu kardinálov nastala 24. februára, keď sa kardinál José Luis Lacunza Maestrojuán dožil 80 rokov a tým vypadol z kruhu voličov pápeža. Niekoľko týždňov predtým 12. februára sa tohto veku dožil aj kardinál Pedro Ricardo Barreto Jimeno.
V súčasnosti je 129 kardinálov s právom voliť pápeža, o deväť viac ako je Pavlom VI. stanovený najvyšší počet 120.
Za 11 rokov pontifikátu menoval pápež František na konzistóriách 142 kardinálov zo 70 národov, medzi nimi 113 s právom voliť pápeža a 29 bez tohto práva. Z týchto krajín 22 nemalo ešte nikdy kardinála. Rekord má v tomto Ján Pavol II. menovaním 231 nových kardinálov.
Ak by sa dnes začalo konkláve, bolo by v ňom 94 kardinálov menovaných pápežom Františkom, 27 kardinálov od Benedikta XVI. a 8 od Jána Pavla II.
Na zvolenie pápeža je potrebných 86 hlasov – dve tretiny konkláve a počet kardinálov od Františka prevyšuje dve tretiny hlasov.
Aký bude stav koncom roka 2024
Do konca roka 2024 však stratia právo hlasovať v konkláve ďalší 10 kardináli. Ak by František do konca roka nezvolal konkláve, klesol by počet kardinálov znova pod 120. Medzi týmito 10 kardinálmi je aj kardinál Luis Francisco Ladaria Ferrer, emeritný prefekt Dikastéria pre náuku viery, ktorého považujú za vplyvného, ale on už dávno chcel odísť z verejného úradu a pápeža prosil, aby ho uvoľnil aj z účasti na Synode o synodalite. Kardinál Marc Ouellet, emeritný prefekt Dikastéria pre biskupov, sa takisto dožije 80 rokov.
Za ostatných musí pápež nájsť nástupcov, lebo sú v aktívnej službe. Sú to: Arcibiskup Bostonu a prezident Pápežskej komisie na ochranu maloletých, kardinál Sean Patrick O’Malley (29. júna), vedúci Apoštolskej penitenciárie, kardinál Mauro Piacenza (15. septembra), arcibiskup Caracasu vo Venezuele, kardinál Baltazar Enrique Porras Cardozo (10. októbra) a arcibiskup Bombaja, kardinál Osvald Gracias (24. decembra). O’Malley a Gracias sú aj členovia pápežovej Rady kardinálov, ktorá riadi reformu a vedenie rímskej kúrie.
Kardinál Louis-Marie Ling Mangkhanekhoun, apoštolský vikár z Vientiane v Laose sa v tomto roku tiež dožije 80 rokov, ako aj kardinál Polycarp Pengo, emeritný arcibiskup Dar-es-Salamu v Tanzánii, kardinál Jean-Pierre Ricard, emeritný arcibiskup francúzskeho Bordeaux a kardinál John Njue, emeritný arcibiskup Nairobi v Keni.
Františkom menovaných kardinálov do konca roka 2024 bude teda 91. Počet kardinálov menovaných predošlými pápežmi bol tak drastický zredukovaný.
Na budúcom konkláve už bude iba 22 kardinálov od Benedikta XVI. a 6 od Jána Pavla II. Tieto počty naznačujú, že voľba nástupcu Františka by mohla byť rýchlo nasmerovaná na podobný pápežský profil ako u pápeža Františka.
V skutočnosti by však výsledok konkláve mohol však vyzerať úplne inak.
Pápeži zvolávali konzistóriá väčšinou na to, aby radili kardinálom v dôležitých otázkach života Cirkvi. Pápež František však zvolal iba trikrát konzistórium na prediskutovanie nejakých otázok. Prvý raz v r. 2014, keď sa ďalšie konzistórium spolu s konzistóriom na menovanie kardinálov radilo o otázkach rodiny so správou kardinála Waltera Kaspera. V r. 2015 sa diskutovalo o reforme kúrie s rôznymi správami a v r. 2022 prosil pápež kardinálov, aby zohľadnili reformu kúrie, ktorú práve zaviedol apoštolskou konštitúciou Praedicate Evangelium.
Aj štruktúra diskusií ostatného konzistória sa odkláňala od zvyčajného modelu. Kardináli boli v malých skupinách, nie všetci mohli na zhromaždení prehovoriť a niektorí zanechali písomné dokumenty o tom, ako by ich príhovor vyzeral bez toho, aby ho prezentovali iným členom kolégia kardinálov. Táto štruktúra bola síce predstavená ako pokus ako účinnejšie diskutovať, no odstránila tradične dôležité momenty interakcie a vzájomného pochopenia!
-zg-