Altötting,14. 7.2024 (CNA) – Pápež František nedávno vymenoval bývalého prefekta pápežského domu, arcibiskupa Georga Gänsweina, za nuncia v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Na okraj Fóra Benedikta XVI. v bavorskom mariánskom pútnickom meste Altötting sa redaktor EWTN News cez víkend porozprával s bývalým súkromným sekretárom pápeža Benedikta XVI. o jeho nových úlohách v baltických krajinách a o odkaze nemeckého pápeža.
Arcibiskup Gänswein, prečo bolo také dôležité prísť sem do Altöttingu na „Fórum Benedikta“?
Tak táto otázka ma prekvapuje! Bol som pozvaný a veľmi rád a rýchlo som súhlasil. Altötting nie je prirodzene len také nejaké miesto, ale milostivé miesto pre zosnulého pápeža Benedikta. S ním som tu zažíval niečo krásne, dôležité a hlboké a preto som aj veľmi rád prijal pozvanie a teraz som tu, teším sa a som tu rád.
Boli ste pritom, keď sa 11. septembra 2006 Benedikt XVI. po prvý raz ako pápež vrátil do Altöttingu. Ako spomienky máte na ten deň?
Je to už skoro 18 rokov. Keď som včera prišiel, mal som dojem, že to bolo len predvčerom. Bolo aj pekné počasie, ale bolo to plné emócií, také plné ducha, ktorý je tu citeľný, ducha Božej Matky! Je to, ako by človeka zahalil závoj.
Je známe, že Benedikt XVI. vtedy položil Božej Matke k nohám biskupský prsteň. Vedeli ste to vopred?
Hovoril o tom. To nebol iba symbolický akt, ale malo to hlbší dôvod a aj hlbší význam. Benedikt vždy znova o tom hovoril, aj po návšteve. Táto návšteva tu v Altöttingu ho skutočne uspokojila hlboko v srdci.
Tu budete v nedeľu hovoriť ešte raz o mnohých rokoch strávených po boku Benedikta XVI. Stali ste sa nunciom v baltických krajinách. Na čo sa najviac tešíte a kde vidíte najväčšie výzvy?
Novou výzvou je, že som ešte nikdy nepôsobil na nunciatúre. A nepochádzam ani z tzv. carriera diplomatica, no ako súkromný sekretár, ale aj ako prefekt pápežského domu som už mal veľa kontaktov so svetom diplomacie. Moje menovanie vidím ako novú možnosť v úplne novej oblasti plniť a realizovať svoj apoštolát. A rád to prijímam, aj keď ma náš milý Pán Boh chce mať teraz tam, na čo som vôbec nepomyslel. Tie výzvy sa ešte ukážu. Baltské krajiny sú prirodzene geopoliticky veľmi dôležité aj pre Európu. Nemám ešte konkrétne predstavy, v čom budú moje ťažiská. To sa ukáže a ja sa teším a odchádzam s dôverou v Boha a veľkou radosťou na túto úlohu.
Ako sa na takú úlohu pripravujete?
Duchovne. Všetko to zahŕňam do mojej modlitby a pokúšam sa už teraz čítať trocha o tých krajinách a informovať sa. Všetko ostatné sa ukáže. Nechcel by som ani nič akosi upevňovať, lebo skutočnosť je iste úplne iná. Nechcel by som sa musieť najprv zbavovať toho zaumieneného, ale to nové uchopiť oboma rukami.
Už ste oslovili geopolitickú situáciu. Tam ste dosť blízko frontu, neďaleko od vojny na Ukrajine. Súčasne žijú v pobaltských štátoch aj ruské menšiny. Čo robí ruská útočná vojna so spoločnosťou v pobaltských krajinách?
Ak mi tú otázku položíte o niekoľko mesiacov, potom vám môžem dať odpoveď. Nemám tušenia, vnímam to, čo vnímajú iní cez noviny a médiá. Nemám osobné skúsenosti, ani osobné kontakty. Keď hovoríte, že tam je front a náš milý Pán Boh ma tam chce mať, tak tam rád idem. V každom prípade je to miesto, kde bude pôsobiť aj náš Boh!
Teraz tu chcete hovoriť o pápežovi Benediktovi. Ako chcete v budúcnosti uchovávať dedičstvo nemeckého pápeža? Je to pre mňa istým spôsobom záväzok vo svedomí, by som to, čo som s ním prežil, čo on vo forme dedičstva a pokladov zanechal, aj tak odovzdával, alebo pomáhal to odovzdávať. Pre katolíkov, pre Cirkev, pre ľudí je to totiž veľký dar! A tento dar pestovať je jedna z veľkých úloh môjho srdca, ktorú ako dúfam budem môcť dlho plniť.
-zg-