Madrid,12.3.2024 (CNA) – Minulú nedeľu sa v slávnostnej atmosfére zúčastnili tisíce ľudí v Madride na každoročnom Pochode za život pod heslom „Áno životu“. Pritom prenášali reproduktormi naživo bitie srdiečka nenarodeného dieťatka, čo účastníci pochodu s nadšením vítali.
„Je načase odhaliť lži, horory, obchodovanie a ideológie, ktoré sprevádzajú kultúru smrti a prevziať zodpovednosť za nápravu, uzdravenie a umožnenie kultúry života a pravého pokroku,“ zdôraznili organizátori pochodu.
Pred začiatkom pochodu prezidentka Združenia skupín ochrancov života Alicia Latorre povedala:
„Cieľom pochodu je povedať ÁNO životu najmä v dobe mimoriadnych útokov nielen cez zákony, ale aj proti tým, ktorí život bránia. Je tu úsilie meniť skutky na práva, ktoré sú objektívne perverzné a nikomu neosožia. Tie nielenže berú život nenarodeným, alebo chorým na konci života, ale škodia aj všetkým, ktorí sa na tomto podieľajú, ako aj spoločnosti.“
Ľudia niesli transparenty s nápismi ako „Potrat je zločin, maskovaný ako riešenie“, alebo „Veľkosť tvojho tela ti neberie tvoje práva“, „Život je veľmi cenný od začiatku po jeho prirodzený koniec“ a „Modlitba nie je nijaké obťažovanie“.
Jedna skupina pochodovala s nápisom „Požehnaný je plod tvojho života“.
Na záver prečítali požiadavky pochodu a predniesli dve hlboké svedectvá:
„Iba preto, že život nie je jednoduchý, nie je menej krásny“
Paloma Zafrilla je sestra Carlosa, ťažko postihnutého mladého muža:
„On je ako šesťmesačné dieťa. Má 26 rokov, ale nevie hovoriť, chodiť, ani komunikovať. Je ako dieťatko. Ale smeje sa a sťažuje sa, ak ho niečo ruší.“
Keď jej brat vo veku 7 mesiacov dostal diagnózu, na rodičov sa robil nátlak, aby už nemali deti, ako povedala Paloma:
„Lekári nevedeli, ako sa vyvinú, ak by sa diagnóza opakovala. Dokonca im povedali, že je veľmi egoistické privádzať na svet deti, ktoré by mohli žiť s týmto nešťastím, s touto tragédiou. Dokonca mi hovorili, že ako sa máme o Carlosa starať, veď to nebude nijaká kvalita života. Môžem vás ubezpečiť, že niet lepšieho života ako v našom dome. A za všetko vďačím môjmu bratovi.
Iba preto, že život nie je jednoduchý, nie je samozrejme menej krásny. Opak je pravdou. Je to oveľa väčšia zábava. A dáva nám to hľadieť na veci z oveľa špeciálnejšej perspektívy.“
„Polovica srdca, ktoré tlčie ako cval koňa“
Clara s Diegom a ich tri deti rozprávali zas svoj príbeh. Najmladšiemu dieťaťu Felipemu zistili v 20. mesiaci srdcovú vadu. Povedali im, že neprežije pôrod. Pri prvom vyšetrení ultrazvukom v 6. týždni počuli, že „ dieťatko má iba polovicu srdca a tá bije ako cval koňa“. Dostali krátku a katastrofálnu diagnózu. Lekári sa matky celé tehotenstvo pýtali, či je pripravená na dosť komplikovaný život. Clara odvetila:
„Myslím, že všetci môžeme povedať, že máme komplikovaný život, či s chorobou alebo bez nej. A v tomto prípade je komplikovaný, ale plný radosti.“
Rozhodnosť rodičov viedla k tomu, že lekári tvrdo pracovali, aby dieťa zachránili: „Urobili všetko, čo mohli,“ vyhlásila Clara.
O starších deťoch hrdo vyhlásila: „Sú pripravené na utrpenie, chorobu a smrť, lebo vedia, že môže prísť. Sú na to pripravené ako na návštevu v parku.“ Clara potom vyzvala všetkých, ktorí majú v takej situácii strach, aby ho prekonali:
„Strach nás ochromuje. Ale každé rozhodnutie urobené z lásky – totiž nasledovať život – je dobré rozhodnutie. Ty si dobrá matka a si matkou, aj keď tvoje oči nevidia obraz z ultrazvuku, lebo ti ho nechcú ukázať, aj keď to tvoje uši nepočujú, ty si napriek tomu matka.“
-zg-