Londýn-Vatikán, 27.5.2024 (kath.net/pl)
„Keď nebo priamo autenticky zasiahne, tak to väčšinou spočíva v tom, že niečo nesedí a musí sa napraviť. Mnohé mariánske zjavenia – od tých, ktoré boli úplne uznané až po Akitu v Japonsku alebo Quito v Ekvádore – obsahujú naliehavé napomenutia kléru a vysokým predstaviteľom Cirkvi, lebo kompromitovali, falšovali, alebo odmietali vieru. Nemusíme byť cynickí na to, aby sme boli presvedčení, že pre tých, ktorí mohli byť, alebo sú cieľom Máriinej výzvy k pokániu, mohlo byť veľmi príjemné vkĺznuť do pohodlného metafyzického agnosticizmu, keď ide o to, posúdiť platnosť takéhoto zásahu neba.“
Upozorňuje na to Gavin Ashenden v príspevku v „Catholic Herald“. Spomína to v súvislosti s novými normami Vatikánu k posudzovaniu údajných nadprirodzených javov, ktoré boli nedávno uverejnené.
Ashenden okrem toho uvádza, že považuje za „veľmi podivuhodné“, že pápež na jednej strane „neustále dáva na vedomie, že si želá klímu vzájomného porozumenia a zdieľania synodality, ale potom na druhej strane sa usiluje apoštolskú zodpovednosť miestneho biskupa odstrániť a moc uznávania zjavení obmedziť na seba“.
„Je totiž pravdepodobnejšie, že miestny biskup a jeho poradcovia dobre poznajú celkový kontext situácie, kde sa javy vyskytujú a aké dôsledky sa z toho v dobrom alebo zlom môžu vyvinúť. Prečo by mal chcieť Vatikán túto zodpovednosť a autoritu odobrať a týmto spôsobom ju centralizovať?“
Ashenden, bol anglikánskym kňazom, teológom, spisovateľom a spolupracovníkom BBC a v r. 2019 sa stal katolíkom. Odvtedy publikuje a je aj spolu-vydavateľom média „Catholic Herald“.
-zg-