O potrebe dištancovať sa, aby sme počuli Boha
Rím, 31.7.2025 (kath.net) – V každodennom živote, či už v živote laika alebo duchovného, je vonkajšie ticho nevyhnutné. Thomas Merton v knihe Znamenie Jonáša napísal:
„Vonkajšie ticho je obzvlášť potrebné vo svete plnom hluku a planých rečí. Ako protest a protijed na ´hriech´ hluku. Ticho nie je cnosť a hluk nie je hriech. Ale rozruch, zmätok a neustály hluk, ktoré dominujú modernej spoločnosti, sú napriek tomu prejavom jej najväčších hriechov – jej bezbožnosti, jej orgií morálnej skazenosti, jej arogancie voči večnosti, jej zúfalstva! Svet propagandy, nekonečných sporov, zneužívania, kritiky alebo jednoducho klebetenia je svet, pre ktorý nestojí za to žiť…“
*Ako môžeme nájsť ticho v dnešnom vysoko technologickom a uponáhľanom svete? Hluk nás unavuje a máme pocit, že ticho sa stalo nedosiahnuteľnou oázou. Koľko ľudí musí pracovať v chaose, ktorý ich desí a dehumanizuje! Mestá sa stali hlučnými taviacimi kotlami, kde je aj noc plná burácajúcich nepriateľov. Bez hluku postmoderný človek upadá do tupej, mučivej neistoty. Je zvyknutý na neustály hluk, ktorý ho uspáva a zároveň ho znechucuje. Bez hluku je človek napätý, podráždený a stratený. Hluk mu poskytuje bezpečie, ako droga, na ktorej sa stal závislým. Navonok sa tento hluk javí ako oslava, ale je to vír, ktorý človeku bráni vidieť sa takého, aký skutočne je. Nepokoj sa stáva anestetikom, sedatívom, injekciou morfínu, chatrným snovým obrazom.
Ale tento hluk je nebezpečná a iluzórna droga, diabolská lož, ktorá človeku len bráni v stretnutí so svojím prázdnym vnútorným ja. Prebudenie bude bolestivé.
* Chcem „vidieť Boha“, píše otec Marie-Eugène od Dieťaťa Ježiša:
„Žijeme v neustálej horúčke pohybu a aktivity. Problém však nespočíva len v organizácii moderného života, v nanútenom zhone alebo v premnožení dopravy. Leží hlbšie, a to v horúčkovitej nervozite nášho spôsobu života. Už nemáme trpezlivosť čakať alebo sa oddávať tichému rozjímaniu. Hoci sa môže zdať, akoby sme túžili po tichu a samote, zvyčajne opúšťame rodinné prostredie len preto, aby sme hľadali nové horizonty, inú atmosféru a nové zdroje rozptýlenia. Uprostred všetkých zmien a výkyvov času Boh zostáva vždy ten istý (…) a iba v tichu hovorí svoje Slovo a duša ho môže prijať. Zákon ticha nás zaväzuje nie menej ako svätú Teréziu. Horúčkovitý zhon a nervozita dnešného spôsobu života robia tento zákon pre nás ešte väčšou povinnosťou a vyžadujú si od nás oveľa väčšie úsilie, aby sme ho rešpektovali a podriadili sa mu.“
Hluky a vášne nás vzďaľujú od nás samých, zatiaľ čo ticho neustále núti človeka premýšľať o vlastnom živote.
* Ľudstvo sa musí brániť. Čo sa stane s naším svetom, ak nebude hľadať miesta ticha? Vnútorný pokoj a rovnováha môžu vzniknúť iba z ticha. Bez nich život neexistuje. Najväčšie tajomstvá sveta vznikajú a odhaľujú sa v tichu. Ako sa príroda vyvíja? V úplnom tichu. Strom rastie v tichu a pramene vody najprv vyvierajú v tichu zeme. Jasné, slávne slnko, ktoré vychádza nad zemou, nás hreje – v tichu…
* Bez Boha a svetla, ktoré osvetľuje Jeho pravdu, človek už nemôže vidieť hviezdy na nebi. Mestá žiaria ako pochodne, ktoré zaslepujú naše zreničky. Moderný život nedáva nášmu pohľadu pokoj. Naše viečka sú neustále otvorené, naše oči stuhnuté od kontemplácie neustáleho divadla.
Diktatúra obrazu, ktorá vťahuje pohľad do večného víru, nenávidí tiché zotrvanie. Človek je nútený neustále hľadať nové pravdy, ktoré zvyšujú jeho hlad po vlastníctve. Napriek tomu sú jeho oči červené, rozrušené a choré. Umelé okuliare a osvetlené obrazovky neustále sa snažia oklamať našu inteligenciu a našu dušu. Vo svojom väzení svetla sa človek v dnešnom svete dištancuje od seba samého a od Boha. Je pripútaný k pominuteľnému, čoraz viac sa vzďaľuje od podstatného. Ticho pohľadu znamená byť schopný zavrieť oči a kontemplovať Boha v našom najhlbšom vnútri.
Ticho pohľadu znamená, že môžeme zavrieť oči a kontemplovať Boha v našom najvnútornejšom vnútri. Obrazy sú drogami, ktorým už nemôžeme uniknúť, pretože sú vždy a všadeprítomné. (…) Či už dosiahlo ľudstvo smutné proroctvo Izaiáša, na ktoré sa Ježiš odvolával:
Pretože vidia a nevidia, pretože počujú a nepočujú a nerozumejú. (…) Lebo srdce tohto ľudu zatvrdlo a ich uši sú ťažko počuteľné a zavreli si oči, aby nevideli očami a nepočuli ušami, aby nepochopili srdcom, aby sa neobrátili a ja by som ich neuzdravil?“
Úryvky z cennej knihy Sila ticha.
312 strán, vydavateľstvo: fe-medianverlag
-zg-