„Všetci kňazi sú povolaní stať sa blízkymi priateľmi Krista. Majú byť nielen alter Christus, ale Kristom samotným, tak, že sa úplne vložia do odovzdanosti Ježiša Otcovi.“
Rím, 26.1.2025 – „Subjektivizmus vedie duše do pekla!“ Na 3. katolíckej medzinárodnej konferencie kléru v Ríme to vyhlásil em. prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Robert Sarah v stredu v prednáške na tému
„Krása a poslanie kňaza“
„Žijeme v dobe poznačenej subjektivizmom a relativizmom. V takej dobe každá odpoveď na otázku ‚Čo je krása?‘ vyvolá u mnohých našich súčasníkoch asi takúto odpoveď: ‚To závisí od vášho vkusu alebo od vašich záľub.‘“
Takto citoval Catholic Herald príhovor kardinála.
„Z filozofického hľadiska subjektivizmus určuje meradlo pravdy, morálky a hodnoty človeka on sám – to znamená, že by tieto boli závislé od osobného vnímania sveta, od pocitov, či názorov. Odmieta sa existencia všeobecne platných objektívnych princípov. To vedie k relativizmu, v ktorom sa každý názor zdá byť rovnocenný, keďže niet objektívneho meradla. Taký spôsob myslenia vyprázdňuje krásu každého objektívneho obsahu. Dokonca tie želania, ktoré spoločnosť kedysi považovala za dosť odpudzujúce robí subjektivizmus rovnako prijateľnými.“
V tejto súvislosti citoval kardinál Sarah zosnulého anglického filozofa Rogera Scrutona, ktorý povedal, že „subjektivizmus znamená zaznávať hĺbku, do ktorej rozum a hodnoty prenikajú náš život“. A kardinál zdôraznil:
„So subjektivizmom ľudia zaznávajú, že pre slobodnú bytosť existujú rovnako správne pocity, správne skúsenosti a správny pôžitok ako pre správne konanie. Pri posudzovaní krásy poukazujeme vždy tiež aj na to, čo si skutočne ceníme a po čom túžime. Vkus a radosť odzrkadľujú aj ideály. Krása spája želania s tým, čo sa považuje za pravdivé a dobré.
Katolíci majú to privilégium žiť v pravde. To sa neobmedzuje iba na filozofické špekulácie. Aj pre katolíkov s istotou existuje správna náuka a správna viera a to pre definitívne Božie zjavenie skrze Ježiša Krista.
Všetci kňazi sú povolaní stať sa blízkymi priateľmi Krista. Majú byť nielen alter Christus, ale Kristom samotným, tak, že sa úplne vložia do odovzdanosti Ježiša Otcovi.“
Kardinál Sarah varoval pred tým, aby sa toto povolanie zredukovalo iba na funkciu a povedal:
„Existuje príliš veľa príkladov naozaj nepekných funkcionárov v dnešnej Cirkvi.
V rokoch po koncile som si znova uvedomil prioritu Boha a svätej liturgie. Nedorozumenie v liturgickej reforme viedlo k tomu, že ťažisko sa stále viac kládlo na aspekty výchovy a vlastnej aktivity a kreativity. Tieto zmeny spôsobili, že Božia prítomnosť takmer zmizla! Preto sa stále jasnejšie ukazuje, že existencia pravého slávenia liturgie žije že Cirkev je v nebezpečí, keď primát Boha už nie je v liturgii viditeľný!“
-zg-