Kázeň na 7. Veľkonočnú nedeľu rok C
Drahí bratia a sestry, prichádzame aj dnes na túto svätú omšu, aby sme sa spolu modlili – modlili sa tú najväčšiu, najkrajšiu, najúčinnejšiu modlitbu, ktorou je svätá omša. Prichádzame sa modliť – a modlitba ako taká je identitou kresťanstva. Kresťan, ktorý sa modlí,modlitba je súčasťou nášho života. Veď bez modlitby by sme ťažko vnímali duchovný svet, ťažko by sme komunikovali s Bohom. Bez modlitby by sme ťažko mohli veriť. Jednoducho – modlitba ako súčasť nášho duchovného kresťanského života.
Tak sa pozrime, na Toho, ktorý sa modlí. Evanjelium, ktoré sme počuli, hovorí: Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa. A Ježiš Kristus sa modlí – hoci je Božím Synom, hoci je Bohom samým a nemusí sa modliť – predsa sa modlí. Modlí sa aj preto, aby nám ukázal, ako sa modliť, aká dôležitá je modlitba a čo máme robiť skrze modlitbu. Tak sa pozrime, ako sa modlí Boží Syn – Ježiš Kristus.
Samozrejme, táto modlitba neobsahuje celú štruktúru alebo úplný zmysel modlitby, ale ukazuje nám jeden konkrétny aspekt modlitby. Ježiš v tejto modlitbe hovorí: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe.“ A práve na túto skutočnosť Ježišovej modlitby sa chcem zamerať – a to je jednota, keď sám Pán Ježiš v tejto modlitbe prosí, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe – aby všetci boli jedno.
Aké je to dôležité, keď sa Pán za to modlí – za jednotu. Za jednotu v rodine, za jednotu v manželstve, za jednotu v dedine, v obci, v meste, v spoločnosti, za jednotu na tomto svete. Aké dôležité to je! Keď sa pozrieme na skutočný stav tejto jednoty, tak môžeme iba horko zaplakať, pretože vidíme úplný opak. Vidíme veľkú nejednotu v rodine, v manželstve, vidíme veľkú nejednotu v spoločnosti, v štáte, medzi ľuďmi – naozaj obrovskú nejednotu. Polarizácia spoločnosti je zjavná.
Pozrime sa na dnešné prvé čítanie v ktorom svätý Štefan, prvý mučeník, ukazuje svoj život na sklonku svojho bytia tu na zemi. Vidíme jeho mučenícku smrť. Vidíme doslova tú nejednotu – keď svätého Štefana odsúdili, kruto ho umučili, ukameňovali – a takýmto spôsobom ho zabili. Vidíme, aká veľká nejednota je, hoci Pán Ježiš sa modlí, aby boli jedno. Vidíme obrovskú nejednotu, keď jeho súčasníci ho chytili, odsúdili a kruto zabili – doslova umučili. Prečo je tá nejednota, milí bratia a sestry, už hneď po Ježišovom nanebovstúpení, keď takto zabíjajú svätého Štefana? Prečo nejednota aj v súčasnej dobe – v našej spoločnosti, v našej cirkvi? Prečo je taká veľká nejednota?
Vidíme práve na príklade tohto prvého čítania zo Skutkov apoštolov, že dôvodom tej nejednoty bol Ježiš Kristus. Vidíme, že tí, čo sv. Štefana odsúdili, tí, čo ho ukameňovali – tí nechceli prijať tú skutočnosť, že Ježiš Kristus je Boží Syn. Nechceli prijať to, čo videl sv. Štefan, keď hovorí: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Toto nechceli prijať. S týmto sa nechceli stotožniť – doslova s pravdou, s Ježišom Kristom, ktorý je Pravda. Nechceli ho prijať – a preto Štefana odsúdili a zabili.
Aj v súčasnej dobe je práve toto problém, že ľudia nechcú prijať pravdu o Ježišovi Kristovi, nechcú prijať pravdu o Bohu, nechcú prijať vieru alebo odporujú viere. Vtedy vzniká veľká nejednota – aj v našich rodinách, aj v spoločnosti, aj v celom tomto svete. Tí, čo neprijali Ježiša Krista.
Čítal som jeden pekný príklad, v ktorom jeden človek chce vyjadriť a ukázať zmysel jednoty a blízkosti človeka k človeku – aj vo vzťahu k Bohu. A ukazuje ten príklad práve na slnku. Hovorí: Predstav si, že Boh je slnko – obrovská masa energie, života, krásy a dobra. Boh je slnko. Zo slnka vychádzajú lúče – a každý jeden z nás je takým lúčom. A teraz si predstav, že tými lúčmi sme my, ľudia. Čím sme bližšie k tomuto slnku, tým sme si bližšie aj navzájom – ako tie lúče – bližšie k sebe. Čiže čím sme bližšie k Bohu, tým sme si bližší aj navzájom ako človek k človeku. Naopak, čím sa vzďaľujeme od tohto slnka – od Boha – tým sme vzdialenejší aj jeden od druhého. A takisto – čím sme bližšie k sebe navzájom ako tie lúče, tým sme bližšie k samotnému Bohu. Toto je tá krása pravdy a jednoty. Jednota, ktorá nás zjednocuje, je Ježiš Kristus, je Boh. Čím sme bližšie k Nemu – možno aj teraz, na tejto svätej omši – tým môžeme byť bližšie aj k sebe navzájom. Veď my sa v tomto duchu viery nazývame bratmi a sestrami. Ako obyčajní ľudia, ako cudzí ľudia – my sme v Bohu bratia a sestry. Preto máme byť aj k sebe navzájom bližšie – a naozaj aj prirodzene. Keď je človek človeku bližšie, tak prichádza aj k tej pravde, k pravde o existencii Boha – naozaj Boh, ktorý nám dáva tie vzťahy, blízkosť a lásku. Ten jediný sa vynára aj v tých prirodzených ľudských vzťahoch. A kde človek hľadá pravdu – tam naozaj musí prísť k pravde, že Boh existuje.
A tak, milí bratia a sestry, snažme sa aj my vytvárať túto jednotu, o ktorú sa snaží Ježiš Kristus – náš Pán. O ktorú sa modlí Ježiš Kristus. Samozrejme, samé od seba to nepôjde. Naozaj – musíme byť aj my bližšie k Bohu, a tým môžeme aj túto spoločnosť, nás ľudí, viac zjednocovať – hľadať spolu pravdu, žiť v tejto pravde. A nech nám k tomu aj dobrotivý Pán Boh pomáha.
Amen.