Kázeň na 5. pôstnu nedeľu rok A
Milí bratia a sestry, dnešné Božie slovo, konkrétne evanjelium, je o veľkej láske a veľkej bolesti. Tieto dve veľké emócie sa spájajú a majú aj v dnešnom evanjeliu čosi veľmi blízke a spoločné. Počúvame o veľkej bolesti, pretože zomrel Lázar, zomrel brat Márie a Marty, zomrel priateľ Ježiša Krista. Prichádza veľká bolesť, lebo umiera blízky človek. Taká veľká bolesť, že nie každý ju dokáže nejakým spôsobom spracovať a mnohí upadajú do celoživotného smútku. Ale počúvame aj o veľkej láske, pretože keď bol Lázar chorý, tak prišli k nemu s posolstvom a krásnym pomenovaním: “Ten, ktorého miluješ, je chorý.” Taktiež evanjelium nám dáva svedectvo, že Ježiš mal rád Máriu a jej sestru a Lázara.
Takže dnes sa v evanjeliu spája táto láska s touto veľkou bolesťou, do tohto celého vstupuje Ježiš Kristus, ten, ktorý robí dnes jeden z najväčších zázrakov, čiže vzkriesi Lázara, ktorý je už štyri dni v hrobe. Jeden z najväčších zázrakov a istým spôsobom aj túžba človeka prekonať smrť, stať sa nesmrteľným, alebo ak človek zomrie, aby znova ožil ešte pre tento svet. Ale my dobre vieme, že tento svet nie je definitívny a raz musíme odísť z tohto sveta.
No ja by som sa chcel zamerať v tom dnešnom evanjeliu na jeden taký zaujímavý detail, pretože tieto postavy ako Mária, Marta, Lázar nevystupujú prvýkrát v evanjeliách, ale viackrát. A práve to vystupovanie ukazuje istý progres ich života, pretože tiež sa v evanjeliu píše o tom, ako prišiel Pán Ježiš na návštevu k Marte, a počúvame o tom, ako Marta má plno práce s obsluhou, ako Mária počúva Ježišove slová a sám Pán Ježiš pochválil Máriu a hovorí, že ona si vybrala ten lepší podiel, ktorý sa jej neodníme. Akoby chcel tú Martu zahanbiť alebo ukázať, čo je dôležité. Že Mária si vybrala lepší podiel. Počúva Božie slovo, akoby sa vydala na tú správnu cestu a išla tou lepšou cestou.
Ale milí bratia a sestry, čo je tá lepšia cesta? Lepšia cesta určite je tá cesta, ktorá nás vedie k lepšiemu cieľu, alebo k lepšiemu životu, alebo k lepšiemu výsledku. A všimnime si, po nejakom čase, keď sa táto udalosť stala, tak to dnešné evanjelium nám opisuje, ako dokáže reagovať Marta a Mária na Lázarovu smrť. Keď sa Pán Ježiš stretá s Martou, tak prvé slová, ktoré Marta hovorí, sú: “Keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.” Sú to slová výčitky. Sú to slová, ktoré akoby obviňujú Ježiša Krista, že tam nebol, že ho mal zachrániť. Pane, keby si bol býval tu. Všimnime si, že tieto isté slová používa aj tá druhá sestra, čiže Mária. Tiež keď stretá Ježiša Krista, hovorí tie isté slová. “Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.” Tak sú to slová výčitky.
Takže, milí bratia a sestry, kde je ten lepší podiel? Kde je ten progres života? Kde je to lepšie, čo si Mária vybrala? Jedna vec je vybrať si, a druhá vec je v tom živote aj žiť to, čo sme si vybrali. Nasledovať. Nestačí urobiť iba jeden krok, jeden dobrý skutok, možno nejaký dobrý úmysel. Treba v ňom aj vytrvať, treba v ňom aj napredovať. Ak si Mária vybrala to Božie slovo, ktoré počúvala od Ježiša Krista, možno sa v ňom mala prehlbovať, mala v ňom viac rásť, aby keď raz príde možno tá skúška života, to najťažšie, čo môže zažiť – smrť jej brata, aby možno lepšie reagovala, lepšie vnímala situáciu, ktorá sa práve odohráva. A sám Pán Ježiš v úvode toho dnešného evanjelia hovorí práve to krásne svedectvo: “Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.” Takže vidíme, ako Pán Ježiš vidí ďalej, že tá smrť nie je definitívna, že tu ide o Božiu slávu, že tu má byť oslávený Boží Syn, ktorý vzkriesil Lázara. Pán Ježiš vidí oveľa ďalej, ako vidí Mária, ako vidí Marta, ktoré sú veľmi ďaleko od tej pravdy, ktorú sa majú učiť nasledovať, nakoniec v nej žiť a vstúpiť do večnosti.
A tak, milí bratia a sestry, verím, že aj my v tomto pôstnom čase sme si dali nejaké predsavzatia, odhodlania, ktoré chceme či už konať, alebo sa niečoho zriekať, alebo v niečom napredovať. Vydržme, vytrvajme. Nestačí sa iba odhodlať, urobiť prvý krok. Máme rásť. Máme každodennou prácou, každodenným napredovaním rásť vo svojom odhodlaní. A vtedy verím, že aj ten náš život, obzvlášť vtedy, keď prídu ťažkosti nášho života, môže priniesť dobré ovocie, to dobro, o ktoré sa máme snažiť. Snažme sa o to, my, bratia a sestry, nech je aj tento pôstny čas, v ktorom sa nachádzame, požehnaním pre nás. Aby sme podrástli, aby sme sa ešte viac posunuli ďalej, alebo bližšie k Ježišovi Kristovi. Aby sme napredovali vo svojom živote, nielen odhodlávali sa, alebo robili tie prvé krôčiky, ale napredovali dopredu. Preto je tento čas pôstu takým požehnaným a doslova akoby nebo plné milosti pre nás otvorené. Snažme sa o to.
Amen.