Kázeň na Nedeľu Najsvätejšej Trojice
“Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.” Zaznelo v úvode dnešného evanjelia z úst Ježiša Krista svojim učeníkom. A čo je to, milí bratia a sestry, čo by učeníci nezniesli? Čo je to, čo Pán Ježiš má ešte povedať a nepovedal? Určite je to množstvo právd viery, ktoré sú natoľko hlboké a možno zložité pre myseľ vtedajšieho človeka, že by to nezniesli, nepochopili. A jednou z takých vecí, právd viery, dokonca dogiem, je práve to, čo oslavujeme dnes. Dnes oslavujeme nedeľu Najsvätejšej Trojice. Dnes oslavujeme dogmu o Najsvätejšej Trojici. Dnes oslavujeme akoby tú podstatu a hĺbku samotného Boha. To, kým Boh je, to, aký Boh je — to oslavujeme dnes. Čiže jednu z tých právd viery, ktorú by učeníci alebo vtedajší židovský človek ťažko prijímal, keďže žil a žije v prísnom monoteizme. A zároveň by ťažko chápal tú dogmu viery, ktorá je aj pre našu myseľ možno ťažko pochopiteľná.
Katechizmus Katolíckej cirkvi v bode 253 hovorí, že Trojica je jedna — neznamená troch bohov, ale jedného Boha v troch osobách, Trojicu jednej podstaty. Božské osoby si nedelia medzi sebou jediné božstvo, ale každá z nich je celý Boh, lebo Otec je to isté čo Syn, Syn to isté čo Otec. Otec a Syn sú to isté čo Duch Svätý, to jest prirodzenosťou jeden Boh. Každá z troch osôb je tou istou skutočnosťou, čiže božskou podstatou, bytosťou alebo prirodzenosťou.
Takže, milí bratia a sestry, toto je to vyjadrenie tej dogmy — pravdy viery o Najsvätejšej Trojici, že hoci Boh je iba jeden, predsa má tri osoby, v ktorých každá z tých osôb je samostatným Bohom, a zároveň je iba jeden Boh. Ťažké na pochopenie vtedajšieho ľudu, keď žil Ježiš Kristus, ťažké na pochopenie aj dnes. No predsa niečo, čo máme prijať, hoci svojou obmedzenosťou, možno tým, ako nás Pán Boh stvoril — ale dostatočne na to, aby sme túto pravdu prijímali v tej našej možnosti, chápali a tým spôsobom sa ňou obohacovali.
Dnešné Božie slovo je ešte hlbšie, ešte širšie pre nás, pretože aj dnešné prvé čítanie z Knihy múdrosti začína slovom „múdrosť“. Toto hovorí Božia múdrosť. A keď sa dobre započúvame do týchto textov, tak akoby tá Božia múdrosť bola tiež samostatná. Určite nie ako osoba, ale sama tak vystupuje, keď hovorí: „Pán ma vlastnil už na začiatku svojich ciest, od počiatku, skôr ako urobil čokoľvek.“ Aká je silná a veľká tá Božia múdrosť, ktorá bola na počiatku, ešte pred stvorením všetkého. Tá Božia múdrosť, ktorá všetko stvorila, ktorá všetko istým spôsobom spravuje, tá, ktorá je nad všetkým a všetko. Božia múdrosť. Zaujímavé je, ako končí to dnešné čítanie, tou poslednou vetou, ktorá hovorí: „Deň čo deň som bola jeho potešením a hrala som sa pred ním v každý čas. Hrala som sa na okruhu zeme a mojou radosťou je bývať s ľuďmi.“
Veľmi zaujímavé, veľmi pekné. Radosťou Božej múdrosti je bývať s ľuďmi. Akoby tú radosť Božej múdrosti robilo bývať s nami. Jednoducho nás obohacovať tou Božou múdrosťou. To robí radosť určite aj samotnému Bohu. Čiže tá Božia múdrosť, ktorá sa dotýka nás, ľudí, a istým spôsobom nás chce povzniesť — aj z našej ľudskej obmedzenosti, možno hlúposti, možno jednoduchosti — ťažko povedať. Jednoducho, tá Božia múdrosť má radosť bývať s ľuďmi.
A tak isto aj v dnešnom evanjeliu počúvame, keď sám Ježiš Kristus hovorí svojim učeníkom: „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy.“ Duch Svätý, ktorý nás má vovádzať do tej plnej pravdy, plnej múdrosti — do toho, čo naozaj, skrze tú Božiu dobrotu, múdrosť a pravdu, môžeme prijímať. Toto nám prináša Duch Svätý, ktorého zoslanie sme nedávno oslavovali. Takže toto je to krásne, čo nám prináša aj tento sviatok Najsvätejšej Trojice.
A tak, milí bratia a sestry, dnešnú kázeň uzavriem známym príbehom svätého Augustína, ktorý — ako hovorí ten príbeh alebo legenda chodil po pláži a rozjímal o Svätej Trojici. A raz uvidel chlapca, ktorý si do piesku vykopal jamku a prinášal do nej vodu z oceánu. A tak sa svätý Augustín pýta: „Čo to robíš?“ A ten chlapec hovorí: „Chcem preliať celý oceán do tejto jamky.“ „To je nemožné. Oceán sa nezmestí do takej malej dierky,“ povedal svätý Augustín. A chlapec odpovedal: „Ani ty nemôžeš pochopiť Trojicu svojím malým rozumom, a predsa sa o to pokúšaš.“ A príbeh končí tým, že chlapec zmizol, pretože bol samotným anjelom. Veľká pravda — že tá pravda o Najsvätejšej Trojici nás presahuje, a predsa nás môže, skrze Božiu múdrosť, povzniesť bližšie k Bohu, bližšie k poznaniu, bližšie k pravde.
Amen.