Kázeň na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla
Milí bratia a sestry, slávime slávnosť apoštolov Petra a Pavla. A keby sme sa na tieto dve osoby či osobnosti pozreli z vonkajšieho hľadiska ich osobností, ich posolstva, ich vzdelania a tých vonkajších znakov, tak by sme mohli povedať, že boli veľmi rozdielni. Boli rozdielni v tom, že Peter bol jednoduchý rybár z Galiley, žil s nižším spoločenským postavením a vzdelaním. Naopak, apoštol Pavol bol vzdelaný farizej z Tarzu, mal rímske občianstvo a výborné grécke vzdelanie. Taktiež apoštol Peter bol jeden z Ježišových prvých učeníkov a Ježiš ho osobne povolal počas svojho pozemského pôsobenia. Na druhej strane, Pavol nebol medzi pôvodnými dvanástimi apoštolmi. Stal sa kresťanom po dramatickom obrátení na ceste do Damasku, kde mal videnie zmŕtvychvstalého Krista. Taktiež Peter kázal najmä Židom. Pôsobil v Jeruzaleme a neskôr aj v Antiochii a Ríme. Pavol však už bol apoštolom pohanov, cestoval po celom Rímskom impériu, či už v Grécku, Malej Ázii alebo v Ríme. Peter sa zo začiatku viac držal židovskej tradície, napríklad obriezky a židovských jedál. Pavol zastával názor, že spása je z viery a nežidia nemusia dodržiavať Mojžišov zákon. A myslím si, že keby sme šli ešte viac do hĺbky, našli by sme ďalšie a ďalšie rozdiely, akí boli rozdielni apoštol Peter a apoštol Pavol.
A napriek tomu ich dnes slávime spolu, dnes na slávnosť apoštolov Petra a Pavla, pretože to, čo ich zjednocovalo, to, čo ich robilo bratmi, to, čo ich robilo tak blízkymi, bol Ježiš Kristus. A naozaj to povolanie, hoci bolo rôzne – Petra povolal Pán Ježiš za svojho pozemského účinkovania priamym oslovením a priamym povolaním –, tak apoštola Pavla povoláva takým iným spôsobom. Mohli by sme povedať duchovným, mystickým spôsobom. Nebolo to také fyzické, ale také duchovné. Obidvoch povolal do služby, aby išli, hlásali evanjelium a krstili, aby celému svetu zvestovali zmŕtvychvstalého Krista. Hoci boli takí rozdielni, Ježiš Kristus ich robí blízkymi, doslova ich zjednocuje a možno aj tú rozdielnosť stavia ako veľkú výhodu, pretože mohli osloviť rôzne skupiny ľudí, mohli osloviť rôznym spôsobom týchto ľudí. Tá rozdielnosť je práve na prospech.
Každý z nás je možno diametrálne iný, možno trošku iný, možno len v detailoch, ale všetci sme iní. A to, čo nás zjednocuje aj tu na tejto svätej omši, je Ježiš Kristus, ktorý nás všetkých povoláva. V prvom rade nás povoláva, aby sme boli jeho deťmi, aby sme boli bratmi a sestrami medzi sebou. Povoláva nás, aby sme možno boli aj tými misionármi – či už vo svojej rodine, vo svojej spoločnosti, v škole alebo práci, ja, možno ako kňaz medzi vami – čiže všetci sme povolaní. A Ježiš Kristus je ten, ktorý nás zjednocuje a robí veľkú výhodu práve v tom, že sme rozdielni. A tú rozdielnosť stavia naozaj ako výhodu, aby sme vedeli, či už osloviť väčšie skupiny ľudí, alebo možno aj tých, ktorí sú tomu druhému vzdialenejší.
A tak, milí bratia a sestry, aj v tomto sa nám stávajú apoštoli Peter a Pavol veľkou výzvou, aby sme aj my išli a tými bratmi a sestrami sa stávali na rôznej úrovni nášho života a prichádzali možno postupne do toho bodu, do ktorého dospeli aj apoštol Peter aj Pavol. Vidíme, ako sám apoštol Pavol v dnešnom druhom čítaní hovorí: “Milovaný, ja mám vyliať svoju krv ako obetu, nastáva čas môjho odchodu.” Vidíme, že apoštol Pavol prichádza do toho postoja, že sám vidí, že bude musieť položiť svoj život – ale nie hocijako. Je to obeta, ktorú má priniesť, doslova vylieva svoju krv ako obetu. A aj my môžeme klásť svoje životy ako obetu. Nemusíme hneď vylievať krv a doslova fyzicky zomierať za niekoho druhého alebo za niečo. A taktiež svoje životy môžeme obetovať v službe druhému človeku, obetovať to najvzácnejšie, čo máme – a to je náš čas, to je naša energia. Aj týmto sa nám stáva konkrétne apoštol Pavol takým blízkym.
Vidíme ešte jeden naozaj krásny detail, ktorý nás kresťanov má povzbudiť – a to je v prvom čítaní zo Skutkov apoštolov, keď apoštol Peter bol vo väzení. Tam počúvame krásnu vetu: “Celá cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho.” Celá cirkev sa modlí doslova za ten problém, ktorý nastal, keď zavreli a zajali apoštola Petra. Vidíme, že možno na základe tej modlitby nastal veľký zázrak, keď prišiel anjel a zázračne vyslobodil Petra z tohto väzenia. Aká sila. Aká silná je modlitba spoločenstva, aká silná je modlitba cirkvi, aká silná je aj naša modlitba, keď sa my dokážeme zjednotiť v modlitbe za jedného z našich bratov, ktorí sme tu – aby sa či už nejaký problém vyriešil, alebo aby sa mu dostalo možno aj zázračného uzdravenia. Naozaj, sila modlitby je obrovská. Takže nech nám apoštoli Peter a Pavol pomáhajú, aby sme sa aj my v tej rozmanitosti zjednocovali v Ježišovi Kristovi ako bratia a sestry, aby sme cez tú rozmanitosť vedeli osloviť väčšie skupiny ľudí, aby sme vedeli prinášať svoje životy ako obetu a modlili sa ako jedna cirkev.
Amen.