Kázeň na 2. Veľkonočnú nedeľu rok A
Milí bratia a sestry, keby sme mali takú možnosť, že by nám Boh dal nejaký duchovný dar, po ktorom veľmi túžime, čo by to bolo? Po akom duchovnom dare najviac túžime? Bola by to väčšia láska, alebo silnejšia viera, alebo nejaké pokojné prežívanie ťažkých chvíľ, alebo sila v pokúšení, alebo sila a nadhľad v utrpení. Aký duchovný dar by sme si my pre seba od Boha vyprosili, keby sme mali tú možnosť? Či tak, každý sme iní a každý možno túžime po nejakom duchovnom dare.
Ale pozrime sa, aký duchovný dar dáva vzkriesený Pán Ježiš svojim učeníkom. Počúvame, ako Pán Ježiš večer v ten istý prvý deň v týždni prichádza k svojim učeníkom, ktorí sú, ako počúvame, zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, a dáva im to, čo najviac potrebujú. To, čo je pre ich dušu a ich život najviac potrebné. To prvé, čo im dáva, je pokoj. Pokoj vám. Toto je ten krásny a užitočný dar, ktorý učeníci potrebujú, a Pán Ježiš im ho dáva. Ale nie je pokoj ako pokoj. Aj tento pokoj, ktorý dáva Pán Ježiš, je iný, pretože neznamená iba pokojný pocit, ticho, neprítomnosť konfliktu alebo psychickú úľavu. Ježišov pokoj je iný, pretože ten pokoj, ktorý dáva Ježiš Kristus, je oveľa hlbší. Je to dar vzkrieseného Pána, ktorý premieňa vnútro človeka, obnovuje vzťah s Bohom a robí z vystrašených učeníkov svedkov.
Čiže aj tento pokoj, ktorý dáva Pán Ježiš, je kvalitatívne iný. Samozrejme, učeníci musia aj s týmto pokojom spolupracovať. Musia ho vedieť prijať, musia ho vedieť žiť. A preto, ako počúvame ďalej v tom dnešnom evanjeliu, Pán Ježiš im dáva k tomu aj schopnosť. A tou schopnosťou, ako počúvame, je sám Duch Svätý. Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané. Takže Pán Ježiš dáva učeníkom nielen pokoj, ktorý tak potrebujú, ale aj silu Ducha Svätého, skrze ktorú sú schopní práve ten pokoj žiť a ďalej šíriť ako svedkovia. Ježišovi svedkovia, ktorí ďalej šíria radosť z evanjelia, že Pán Ježiš stále žije. Ale ako vidíme, aj celá táto situácia sa istým spôsobom skrze ľudskú slabosť komplikuje.
Počúvame aj v dnešnom evanjeliu o Tomášovi. Tomáš, jeden z učeníkov Ježiša Krista, ktorý chýbal medzi tými ustrašenými učeníkmi. Kde bol, milí bratia a sestry? Kde bol apoštol Tomáš? Toto nám evanjelium nehovorí, ale nepriamym spôsobom nám ukazuje na jednu dôležitú skutočnosť. Tí ostatní učeníci boli zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami a apoštol Tomáš tam nebol. Možno apoštol Tomáš nebol taký vystrašený, možno apoštol Tomáš sa nebál Židov a neschoval sa za tie zatvorené dvere. Ani to presne nevieme, ale vieme, že prichádza znova k učeníkom a má zvláštny postoj, neverí ich slovám. Nedokáže uveriť, že Pán Ježiš z mŕtvych vstal. Nedokáže uveriť, že má oslávené rany. Preto prichádza tá žiadosť apoštola Tomáša. Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.
Takže na jednej strane stojí Ježiš Kristus s obrovskými darmi pre učeníkov, na druhej strane stojí Tomášova nevera. Neverím, že Ježiš vstal z mŕtvych. Ak mám uveriť, potrebujem dôkaz, potrebujem vidieť, potrebujem sa dotknúť. Aj tu sa prejavuje veľké Božie milosrdenstvo. Znova prichádza Ježiš Kristus a nekarhá Tomáša, alebo istým spôsobom ho nepoučuje, ale naopak plní jeho túžbu. Sám Pán Ježiš, ktorý sa ukazuje a zjavuje opäť učeníkom, znova prináša pokoj, pokoj vám, a hovorí samému Tomášovi: “Vlož sem prst a pozri moje ruky, vystri ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci.” Aj tu sa ukazuje veľkosť a krása Božieho milosrdenstva, toho milosrdenstva, ktoré dnes na 2. veľkonočnú nedeľu oslavujeme. Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych a vždy nám odpúšťa. Vždy nám odpúšťa našu neveru, naše sklamanie, náš odstup, to, že hoci máme veriť, neveríme, ako apoštol Tomáš. A chceme možno dôkaz, možno aj ten duchovný dar, ktorý by nás vedel posunúť ďalej. Takže, milí bratia a sestry, dnes, na 2. veľkonočnú nedeľu, oslavujme Božie milosrdenstvo. Ten veľký Boží dar, ktorý si tiež musíme od Boha vyprosovať. Hoci nám Boh dáva tento veľký dar zadarmo, prosme Ho, nech je milosrdný s nami hriešnymi. Nech nám neustále odpúšťa a dáva tie dary, ktoré aktuálne potrebujeme. Či je to už dar Ducha Svätého, či je to už dar pokoja, dar lásky, dar odpustenia, dar sily, tých darov je množstvo. Aby sme vedeli dobre žiť. Aby sme sa aj my postupne, nie svojou silou, ale Božou silou stávali tými svedkami. Tak, ako to boli učeníci, ktorí najprv boli vystrašení a zatvorení za dverami, ale neskôr sa stali odvážnymi svedkami, ktorí sa nebáli položiť aj život za vieru, život za Ježiša Krista. Snažme sa o to a nech nám k tomu aj dobrotivý Pán Boh pomáha.
Amen.