Kázeň na sviatok Najsvätejšieho mena Mária
Môže viesť slepý slepého. Zaznieva v dnešnom evanjeliu. A pochopiteľne už aj z toho logického hľadiska nie. Nemôže viesť slepý slepého. Obaja padnú. Je to nelogické a nezmyselné, aby slepý viedol slepého. Ale keď sa pozrieme na to z duchovného hľadiska, tak koniec koncov, všetci my ľudia sme slepí. Duchovne slepí. Nikto z nás priamo nedokáže vidieť Boha. Nedokážeme Ho počuť svojimi ušami. Nedokážeme sa Ho dotknúť svojimi rukami. Jednoducho sme slepí. A tak, kto nás, ľudí, kresťanov, môže viesť? Pretože všetci ľudia sme takýmto spôsobom slepí a odkázaní iba na vieru. Tak kto nás môže viesť, milí bratia a sestry?
A tak, keď sa pozrieme na dnešný sviatok, ktorý slávime. Viesť nás môže Panna Mária. Teda Mária, ktorá už vidí, hoci keď bola tu na zemi, tiež bola istým spôsobom slepá, hoci bola uchránená od dedičného hriechu, predsa aj ona nevidela Boha. Síce videla Ježiša Krista, mohla sa Ho dotýkať, komunikovať s Ním, ale priamo Boha nemohla vidieť. Taktiež sa s Ním nemohla tak priamo rozprávať.
Už je v nebi, už vidí Boha priamo z tváre do tváre, už sa s Ním môže rozprávať, takže môžeme sa dať viesť Pannou Máriou, Božou Matkou a našou Matkou v dnešných sviatkoch, keď slávime jej meno, slávime Najsvätejšie meno Márie. Meno Márie, ktoré je nielen sväté, nielen krásne, ale aj silné.
Silné kvôli tomu, že aj v historickom pohľade práve tento jej sviatok mena Panny Márie bol veľmi silný a doslova aj ukázal svoju silu. A dobre vieme, že v histórii v roku 1683 bola tá rozhodujúca bitka pri Viedni, kedy boli tie turecké nájazdy alebo turecké vojská na hlavu porazené. Boli porazené aj kvôli tomu, že toho 12. septembra sa kresťanskí vojaci zúčastnili na svätej omši a potom s dôverou vyrazili do boja a Turkov na hlavu porazili. Celý turecký tábor padol do rúk kresťanov a turecký veliteľ Kara Mustafa so svojimi bojovníkmi utekal preč a Ján III. Sobieski s veľkou slávou a vďačným srdcom vstúpil do viedenského chrámu sv. Štefana, aby poďakoval za skvelé víťazstvo. Odvtedy začala upadať moc Turkov v Európe a všetci boli presvedčení, že za túto veľkú udalosť môžu poďakovať najmä Panne Márii. Je to krásne, keď takto človek, vojak cítil silu Panny Márie a veril, že vďaka nej, samozrejme jej orodovaniu u Boha, mohli zvíťaziť kresťanské vojska a ubrániť Európu pred tureckými vpádmi.
O čo zvlášť aj v súčasnej dobe, milí bratia a sestry. Tiež zvádzame boje. Nehovorím teraz o tých fyzických vojnách či bojoch, ktoré sú tiež po tomto svete, ale každý z nás zvádza boj vo svojej duši. Vo svojom srdci, vo svojom svedomí, vo svojom vnútri. Zvádzame boj, kedy nás diabol pokúša, aby sme podľahli jeho útokom alebo pokušeniam, aby sme podľahli žiadostivosti tela, mysle, pôžitkom a jednoducho padli do hriechu, o čo zvlášť musíme aj my bojovať. A doslova nechať sa viesť aj Pannou Máriou. Dajme sa viesť aj skrze jej silné meno, aby sme aj my vyhrávali tie boje, ktoré sú časté, možno až každodenné. Každý deň musíme zvádzať boj o dobro, o svoju dušu, o dobro, ktoré nám Boh dáva. Snažme sa o to a nech nám aj Panna Mária, Jej sväté meno pomáha, aby sme obstáli v tých svojich bojoch a raz víťazne prišli do toho víťazného kráľovstva v nebi, kam všetci smerujeme a kde budeme večne prebývať. Nech nám k tomu aj Panna Mária a jej sväté meno pomáha.
Amen.