Kázeň na Nedeľu svätej rodiny
Milí bratia a sestry, slávime slávnosť a nedeľu Svätej rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa. To slovíčko svätá, Svätá rodina, nespočíva ani tak na Panne Márii ako matke, ani na Jozefovi ako pestúnovi, či sprievodcovi alebo ženíchovi Panny Márie. Ale tá svätosť spočíva na Ježišovi Kristovi ako Božom Synovi. Myslím si, že toto je dôležité a centrálne nielen v Svätej rodine, ale aj v každej rodine, čiže v tých našich rodinách. Čiže tak, ako bol Pán Ježiš centrom Svätej rodiny, ktorú posväcoval a skrze Neho sa tá rodina aj volá svätá, tak má byť Pán Ježiš aj centrom tých našich rodín, ktoré keď bude posväcovať, tak sa aj tie naše rodiny môžu približovať k tej dokonalosti a svätosti.
No ja by som sa chcel pozrieť a zamerať sa skrze to dnešné evanjelium na pár takých momentov, udalostí zo života Svätej rodiny, ktoré aj nás môžu inšpirovať. Počuli sme tie udalosti v dnešnom evanjeliu, ktoré neboli ľahké. Počuli sme, ako sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a usmerňoval ho. Hovoril mu, čo má robiť. “Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť. Lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.” Čiže ten prvý moment tej Svätej rodiny je, že Svätá rodina nie je chránená pred nebezpečenstvom, ale je vedená uprostred neho. Čiže nie je uchránená pred tými ťažkosťami, prenasledovaním, tou bolesťou, ktorá prichádza z tohto sveta alebo od diabla. Ale tá Svätá rodina je v tej bolesti, utrpení a ťažkosti akoby vedená. Vedená Božím hlasom, vedená anjelom, ktorý sa zjavuje neraz svätému Jozefovi a usmerňuje ho, čo má robiť. O tom sú, milí bratia a sestry, aj tie naše rodiny. Ani naše rodiny nebudú uchránené pred ťažkosťami, nebezpečenstvami. Aj keď sa budeme snažiť o svätosť, aj keď sa budeme spolu modliť, aj keď budeme chodiť do kostola, aj keď budeme plniť Božie prikázania, vždy to nebezpečenstvo príde. Je veľký rozdiel, či v tom nebezpečenstve života budeme sami, alebo budeme ako Svätá rodina vedení v tom nebezpečenstve samotným Bohom, ktorý takisto viedol aj Svätú rodinu. Takže to je ten prvý moment, ktorý si môžeme vziať od Svätej rodiny. Ani Svätá rodina nebola uchránená pred nebezpečenstvom, ani my nebudeme uchránení, ale môžeme byť v ňom sprevádzaní.
Takým druhým pekným momentom je práve osoba svätého Jozefa. Svätý Jozef, ako počúvame v tom dnešnom evanjeliu, nehovorí ani jedno slovo. Naopak, prihovára sa k nemu anjel, ktorý mu priamo hovorí až rozkazuje: “Vstaň, vezmi so sebou dieťa.” Ďalej hovorí znova: “Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny.” Jozef nehovorí nič, nediskutuje, neoponuje, nehľadá nejaké ďalšie vysvetlenie. Jednoducho, ako sme počuli, on vstal. Krásne vyjadrenie pri oboch zjaveniach anjela. On vstal, vzal dieťa i jeho matku a išiel. Doslova urobil to, čo mu bolo prikázané. Toto je to krásne v tom svätom Jozefovi, v jeho spravodlivosti, že nepotrebuje diskutovať, nepotrebuje rozprávať, nepotrebuje zbytočne hľadať nejaké veci, jednoducho urobí, čo sa mu povedalo. A v tom je tá krása svätého Jozefa. Nie slovom, ale skutkom ukazuje tú svoju vernosť Bohu. O čo viac my, milí bratia a sestry? Tiež máme veľmi jasne a presne napísané, čo máme robiť, ako máme žiť, aké Božie prikázania máme plniť. Jednoducho, konajme ich. Nepotrebujeme okolo toho veľa diskutovať alebo rozprávať. Jednoducho urobme tak, ako nám je napísané, ako nám je povedané.
Tým ďalším pekným momentom Svätej rodiny je, že rodina je na ceste. Čiže rodina nie je usadená niekde v pohodlí, ale ako počúvame doslova, tá Svätá rodina cestuje. Ide z Betlehema do Egypta, potom do Izraela a konkrétne do Nazareta. Jednoducho je v pohybe, cestuje. O to zvlášť aj tie rodiny, tie naše rodiny, sa veľakrát musia hýbať. Či už fyzicky sa pohybovať z miesta na miesto, alebo aj duchovne. Pohybujeme sa vo vzťahoch, pohybujeme sa vo výchove, pohybujeme sa v zrení svojej osobnosti, pohybujeme sa, musíme byť v pohybe. Pretože človek, keď raz zastane, tak môže stagnovať. Stagnovať vo viere, stagnovať vo vzťahoch, stagnovať aj voči samotnému Bohu. Aj my musíme byť v tom pohybe, ktorý je pre nás taký veľmi dôležitý.
Na druhej strane, oproti tomu pohybu dnes stojí aj ten Nazaret. Nazaret ako miesto, kam prichádza Svätá rodina a kde sa usadí. Ten Nazaret je krásny v tom, že Boh si vybral toto miesto a toto mesto ako také obyčajné všedné dedinské miestečko. Mesto alebo dedinu, ktorá je taká obyčajná. Prichádza do všednosti Boh, Ježiš Kristus. Tam, kde prežíva približne tridsať rokov svojho života. Vo všednosti a obyčajnosti. Aj pre naše životy je dôležité uvedomiť si, že aj tie naše životy, hoci môžeme byť aj v pohybe, budú veľakrát sprevádzané tou všednosťou, obyčajnosťou. A práve v tej všednosti a obyčajnosti my získavame spásu. V tej vernosti tých bežných rutín, ktoré musíme konať. A tie sú dôležité preto, aby sme aj v nich videli význam. Nie ako niečo, v čom očakávame nejaké veľké veci, ale ako tú povinnosť, ktorú musíme konať v tej všednosti. A toto je krásne na tej Svätej rodine, ktorá prežívala väčšinu svojho života práve v tomto Nazarete.
A nakoniec, milí bratia a sestry, pozrime sa na Svätú rodinu skrze to dnešné evanjelium. Evanjeliá opakovane pripomínajú, že dejiny spásy prichádzajú cez rodinný život. Doslova, ako sme počuli, aby sa splnilo, čo povedali proroci. To, čo proroci povedali, to sa spĺňa. A vidíme, že sa to spĺňa aj cez ten rodinný život tej Svätej rodiny, čiže Ježiša, Márie a Jozefa. Verím, že aj cez naše rodiny sa môže plniť tá Božia vôľa. Boh má úmysel s každým jedným z nás, aj osobitne ako s osobou, ale aj skrze rodinu, v ktorej žijeme, vyrastáme, formujeme sa, skrze ktorú prichádzajú rôzne milosti, ktoré nám Boh dáva.
A tak, milí bratia a sestry, nech nám je Svätá rodina príkladom. Ako mať vo svojom strede Boha, Ježiša Krista. Aj my dokážeme skrze sviatosti, modlitbu, plnenie Božích prikázaní mať Ježiša Krista vo svojom strede. Aké krásne je, keď sa rodiny spolu modlia, keď si večer sadnú k sviečke a spolu sa jednomyseľne, jedným slovom a jedným srdcom prihovárajú k Bohu a prosia Ho o odpustenie, prosia Ho o požehnanie, prosia Ho, aby bol v ich strede. Snažme sa o to, aby aj tie naše rodiny boli čím ďalej, tým viac bližšie k svätosti.
Amen.