Kázeň na 5. nedeľu cez rok A
Milí bratia a sestry, myslím si, že všetci dobre poznáme tú rozprávku s názvom Soľ nad zlato. Kde sa ukazuje tá veľká sila a význam soli. Soľ, ktorá dáva chuť jedlu. Alebo na druhej strane jedlo, ktoré je bez chuti, keď tam chýba tá soľ. Ako to vplýva na človeka. Ako to zle ovplyvňuje jeho život. A jednoducho soľ je potrebná. A aj v tejto rozprávke sa v určitom okamihu stáva vzácnejšia ako samotné zlato. My dobre vieme aj z histórie, aj v súčasnosti, akú veľkú cenu má samotné zlato. A práve táto rozprávka ukazuje, ako možno tak samozrejme berieme v osobnom živote tú soľ. Na druhej strane, ako človeku chýba, keď zrazu nemáme čím osoliť, dochutiť jedlo.
Začína táto myšlienka kvôli tomu, že vidíme, že aj sám Pán Ježiš používa práve tento termín, termín soli. Sám hovorí: “Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodia von, aby ju ľudia pošliapali.” Takže aj Pán Ježiš prirovnáva v tom niečom evanjelium práve človeka, svojich učeníkov, koniec koncov aj nás, aby sme boli takou soľou zeme. Aby sme boli chuťou tohoto sveta. Aby sme dávali niečo, čo iní nemôžu dať. Tí, ktorí žijú bez Boha. Tí, ktorí nepoznajú veľkosť a krásu Boha. Ako by nedokázali dať to, čo tí, ktorí Boha poznajú, ktorí vytvárajú s ním vzťah, ktorí sú poslaní do tohto sveta, aby zvestovali Božie kráľovstvo. Tí, ktorí majú dať tú chuť tomuto životu, tejto zemi. Ale Pán Ježiš používa aj termín svetla. Vy ste svetlo sveta. Opäť sa obracia na svojich učeníkov a koniec koncov aj na nás a pomenúva nás týmto termínom. “Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.” Takže aj týmto termínom a samozrejme postojom by sme mali byť my, kresťania. Mali by sme byť soľou, čiže chuťou zeme. Mali by sme byť svetlom, ktoré osvecuje tento svet. Týmito slovami nás pomenúva sám Ježiš Kristus.
A tak sa oprávnene môžeme pýtať, ako máme žiť, čo máme robiť, aby sme sa stávali tou soľou zeme, tým svetlom sveta. Tak sa pozrime na dnešné prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, kde Izaiáš dostáva videnie a hovorí k nemu sám Pán. A hovorí mu určité slová, ku ktorým sa dostanem, ale ako výsledok toho konania, toho plnenia, toho Pánovho príkazu, prichádza požehnanie a to požehnanie znie práve v týchto slovách. “Vtedy ako zora zažiari tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a Pánova sláva za tebou. Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie. Budeš kričať o pomoc a on ti povie: tu som.” Takže Pán hovorí, a ak budeme plniť jeho slová, vtedy prichádza práve toto dobro. Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí, vtedy budeš svetlom, vtedy budeš žiariť, vtedy budeš svietiť tým duchovným svetlom v tomto svete, ak budeš konať Pánov príkaz alebo to nariadenie. A toto nariadenie spočíva v slovách, ktoré hovorí Pán: “Lámaj hladnému svoj chlieb, bedára bez prístrešia vezmi do svojho domu. Ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj.” Čiže, koniec koncov, nič nové na svete. To, čo hovorí Pán v Starom zákone, to, čo utvrdzuje Pán Ježiš v Novom zákone. Čiže, konaj dobro. Konaj dobro nielen tým, ktorí ti majú ako dať, vrátiť, zadosťučiniť, ale konaj dobro aj tým, ktorí sa ti nemajú ako odplatiť a doslova fyzicky pomáhaj. Lámaj hladnému chlieb, čiže daj tomu, kto nemá to najdôležitejšie, to najpotrebnejšie, chlieb, stravu, to, čo potrebuje, aby mohol žiť, bedárov bez prístrešia vezmi do svojho domu, čiže daj tomu, ktorý nemá kde bývať, ak treba, aj svoje prístrešie. Pomôž mu, aby si našiel svoj domov. Pomáhaj mu, aby žil dôstojne. Ak uvidíš nahého, zaodej ho. Čiže aj v súčasnom svete sú mnohí, ktorí nemajú ani tie najdôležitejšie veci pre svoj život. Čiže jedlo, oblečenie, stravu. Nemajú sa kde skryť, kde akoby uložiť svoju hlavu, aby mohli spočinúť, oddýchnuť si, bývať a dôstojne žiť. Aj my, kresťania, máme v prvom rade konať nezištne a ideálne spontánne aj dobro tým druhým. A vtedy, ako hovorí Pán, vtedy ako zora zažiari tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí, pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a Pánova sláva za tebou.
Ten krásny prísľub: “Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie, budeš kričať o pomoc a on ti povie: tu som.” Čiže Pán nám bude blízko a kedykoľvek k nemu zavoláme, budeme volať, Pán bude pri nás a odpovie nám. Čiže tu vidíme konkrétne to, čo nám prikazuje sám Ježiš Kristus, aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta. Aby sme konali spontánne a nezištne to dobro svojim blížnym. A nielen svojim blížnym, koniec koncov, každému človeku. Ak to bude z lásky, ak to bude spontánne a nezištne, nie aby nás ľudia chválili a videli, vtedy budeme tou soľou zeme, vtedy budeme svetlom sveta a vtedy aj mnohí uveria. Pretože v závere toho dnešného evanjelia počúvame slová: “Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.” Čiže aby aj mnohí spoznali Boha, mnohí spoznali Ježiša Krista, uverili v Neho a našli spásu. Toto je to ohlasovanie Božieho kráľovstva, ku ktorému nás vedie a učí sám Ježiš Kristus. Skrze aj naše dobré skutky môžeme privádzať mnohých k viere, mnohých k spáse, mnohých do Božieho kráľovstva.
Amen.