Kázeň na 19. nedeľu cez rok C
Milí bratia a sestry, kde sa nachádza to naše srdce? Pri kom alebo pri čom je? Čo sa stáva centrom nášho srdca? Pretože dobre vieme, že človeka dokáže uchvátiť celého — celú jeho osobnosť aj srdce — či už hromadenie dobier tohto sveta. Inými slovami, bohatstvo, peniaze, nejaké majetky, nejaké statky — to sa veľakrát stáva centrom života človeka. Ale existujú aj iné poklady. Napríklad to môže byť sláva, keď si človek zakladá na tom, kým je, že ho ľudia poznajú, chvália a hovoria o ňom. Aj toto môže byť v centre srdca človeka, v jeho bytosti. Taktiež to môže byť kariéra — keď človek buduje a postupuje na tom svojom kariérnom mieste a doslova rastie a zakladá na tom celý svoj život. Taktiež sa môže stať, že centrom srdca človeka je rodina — čiže či už deti, príbuzní, známi. Človek môže mať toto v centre svojho srdca. Taktiež si človek môže zakladať veľmi na svojom zdraví, alebo na budovaní kultu tela, čiže vyzerať nejako — vyzerať dobre, zdravo žiť, preto, aby bol vitálny. Čiže toto všetko môže byť v centre života človeka, v jeho srdci.
A keď to tak zhrnieme, tak toto všetko sú také poklady tohto sveta. Poklady, o ktoré sa človek stará, ktoré zhromažďuje, ale ktoré dokáže veľmi rýchlo stratiť. Ľahko sa stane, že človek príde o zdravie, príde nejaká katastrofa, a človek môže hneď zomrieť, byť na posteli či vozíku. Taktiež sa ľahko stane, že príde o svoje zamestnanie, o kariéru, príde o svoju rodinu, príde o peniaze, o slávu. Jednoducho, toto všetko je pominuteľné. A keď človek stavia do stredu svojho srdca a života tieto pominuteľné veci, tak príde o všetko. A vidíme, že dnešné evanjelium nám hovorí jednu krásnu vec: “Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.” Čiže to srdce nám ukazuje, kde je ten náš poklad. Ale Pán Ježiš nám dnes zjavuje jedno veľké tajomstvo — tajomstvo, ktoré by sme sa inak nemali ako dozvedieť. A Pán Ježiš nám hovorí: “Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.” Nášmu nebeskému Otcovi sa to zapáčilo, rozhodol sa tak, robí mu to radosť — páči sa mu to — dať nám kráľovstvo. Našou úlohou je vstúpiť do tohto kráľovstva. Dať vám kráľovstvo neznamená, že ho pasívne prijmeme, že pre to nič neurobíme. Práve naopak, my sa musíme snažiť toto kráľovstvo získať. A pre naše šťastie — nie je to až také ťažké. Nie je to ťažké získať to Božie kráľovstvo. Ale niečo to stojí. Niečo to predsa len stojí. A to dôležité je práve poznať — poznať, čo je dôležité v našom živote, a o to sa snažiť. A čo v našom živote až také dôležité nie je, to v podstate — tak pozitívne povedané — používať, využívať, ale nestavať to do centra nášho srdca. Vidíme, že tie pominuteľné veci, o ktoré sa človek veľakrát stará, sa môžu stávať prekážkou. Takže našou úlohou je — na jednej strane poznať, a potom sa usilovať o tie večné veci, ktoré nám Boh dáva. A Pán Ježiš nám dnes hovorí to krásne podobenstvo o sluhovi, ktorý poznal vôľu svojho pána a konal tak, ako mu to prikázal. Alebo o tom druhom sluhovi, ktorý tiež žil ten svoj život, ale nestaral sa o to, kedy pán má prísť. Čiže pán príde. Pán príde, aby nám dal kráľovstvo, aby nás doslova voviedol do toho kráľovstva. A našou úlohou je žiť náš život takým spôsobom, aby sme boli neustále pripravení. Aby sme tie veci, ktoré nám Pán Boh dal, správne využívali, správne žili a boli pripravení — pripravení každý deň, pripravení každú hodinu vstúpiť do nebeského kráľovstva.
Tak, milí bratia a sestry, očakávajme svojho Pána, ako nám hovorí Sväté písmo. Očakávajme ho každý deň — a hlavne zhromažďujme poklad v nebi. Ako hovorí Sväté písmo: Robte si mešce, ktoré sa nezoderú — nevyčerpateľný poklad v nebi. Toto je našou úlohou — urobiť si nevyčerpateľný poklad v nebi. A nie je to také ťažké. Každý jeden dobrý skutok, ktorý urobíme zo srdca, úprimne — je poklad v nebi. O to zvlášť, keď robíme veľké veci, keď dokážeme obetovať svoj život, obetovať svoj čas, obetovať to najcennejšie, čo máme — tak sa nám zhromažďuje ten poklad v nebi, niečo, čo nestratíme. Niečo, čo nám nikto neukradne. Niečo, čo je pre večný život. Zhromažďujeme si každý deň poklad v nebi.
Počul som jeden taký pekný príklad, ako si ktosi dal také predsavzatie. Doslova hovoril: “Každý deň chcem urobiť dobrý skutok — jeden dobrý nezištný skutok — a nepôjdem spať, kým dobrý skutok neurobím.” A tak, keď sa tomu človeku cez deň nepritrafil nejaký dobrý skutok, ktorý by urobil, tak si ho doslova naplánoval. Naplánoval si: “Idem a urobím toto.” Či už skryte — dobrý skutok, alebo aj naozaj verejne. Ale cieľ bol — každý deň urobiť jeden dobrý skutok. Akoby do toho mešca, ktorý sa nezoderie, ukladal každý deň jednu mincu — jeden dobrý skutok, ktorý je pre večný život. Aj týmto si človek pripravuje práve nebo a pripravuje sa — očakáva svojho Pána.
Tak sa aj my, milí bratia a sestry, snažme. Poznávajme, čo je v našom živote dôležité. Spoznávajme svoje srdce — ku komu alebo k čomu uteká. Ak treba, vychovávajme ho, usmerňujme ho, aby Boh mal v ňom prvé miesto. Vtedy to naše srdce bude správne uvažovať a správne smerovať. A robme každý deň dobré skutky, aby — keď vstúpime do večnosti.
Amen.