Kázeň na 1. adventnú nedeľu rok A
Milí bratia a sestry, porozprávam vám jednu príhodu, ktorá sa mi stala. Šiel som raz do kostola na svätú omšu a cestou do kostola som stretol jedného staršieho pána. Keďže videl, že som oblečený ako kňaz a idem do kostola a asi ma aj poznal, tak mi tak polovážne povedal alebo oznámil, že on nemusí chodiť do kostola, pretože jeho manželka chodí do kostola často, každý deň a povedal, že jeho manželka mu to nebo vymodlí. Že on sa do neba dostane, že má dobrú manželku a že on sa nemusí modliť, nemusí chodiť do kostola, že to všetko vybaví jeho manželka. Pustili sme sa do reči a snažili sa obhájiť on to svoje a ja zase svoje, že je dôležité chodiť do kostola, je dôležité modliť sa, veriť a tak ďalej.
Možno by sme sa mohli zastaviť aj nad slovami dnešného evanjelia, ktoré nám hovorí jednu takú zaujímavú vec o príchode Syna človeka, kde je napísané: “Keď príde Syn človeka, vtedy budú na poli dvaja. Jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mline. Jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.” A myslím si, že takým voľným štýlom by sme mohli pokračovať aj ďalej. Napríklad v manželstve jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. V rodine jedno dieťa bude vzaté a druhé sa ponechá. V priateľských vzťahoch jeden bude vzatý a druhý sa ponechá.
A tak, milí bratia a sestry, čo znamená to „vzatý“? Čo znamená to „ponechaný“? Sväté písma, vysvetľuje, že to vzatie znamená prijať, vziať k sebe, prijať ako spoločníka. Konkrétne to hovorí o tom, že sám Pán Ježiš hovorí: “Prídem znova a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.” Čiže to vzatie znamená ísť do neba, byť spasený, ísť k Ježišovi Kristovi, k nebeskému Otcovi, prísť do neba, do raja. To je to vzatie.
Naopak, to ponechanie znamená nechať, opustiť alebo prepustiť. V biblickom kontexte často vyjadruje oddelenie alebo ponechanie napospas a v tom absolútnom zmysle znamená zatratenie. Čiže keby sme tak voľne preložili, tak jeden bude spasený, vzatý do neba, druhý bude ponechaný alebo zatratený.
A tak toto nám Sväté písmo chce v dnešnom Božom slove ukázať a zdôrazniť, že hoci môžu žiť spolu manželia aj celý život, predsa sa nemusia skončiť na jednom mieste. Jeden môže byť spasený, druhý zatratený. Takisto aj deti sú vychovávané v jednej rodine rovnakým spôsobom, aj keď už potom žijú svoj život, predsa jedno môže byť vzate, spasené, druhé môže byť zatratené.
A tak, milí bratia a sestry, verím, že všetci chceme byť spasení. Všetci chceme prísť do neba. A tak čo máme robiť? Myslím si, že nemusíme veľa vysvetľovať, pretože aj sám Pán Ježiš nám hovorí v dnešnom evanjeliu, aby sme bdeli, aby sme boli pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. A veľmi pekne nám aj v konkrétnosti v dnešnom 2. čítaní apoštol Pavol v Liste Rimanom hovorí: “Bratia, viete, aký je čas, že už nadišla hodina, aby ste sa prebudili zo sna. Veď teraz je nám spása bližšie ako vtedy, keď sme uverili. Noc pokročila a deň sa priblížil. Zhádzajme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne. Nie v hýrení, v opilstve, nie v smilstve a necudnosti. Nie v svároch a žiarlivosti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista.” Toto je výzva dnešného Božieho slova, dnešného druhého čítania apoštola Pavla. Aby sme si obliekli nášho Pána Ježiša Krista. Žili tak, ako žil On. Verili v to, čo veril On. Aby sme aj to utrpenie znášali tak, ako to znášal On. Aby sme boli pripravení, aby sme boli na ten najdôležitejší okamih nášho života, a to je znovuzrodenie pre večný život vo večnosti.
Tak, milí bratia a sestry, dnešným dňom vstupujeme do Adventu, do adventného obdobia, v ktorom chceme očakávať na narodenie nášho Pána Ježiša Krista. Advent ako prípravné obdobie, ako príprava na narodenie Ježiša Krista. Tak sa snažme pripravovať aj my tým, že budeme viac bdieť, očakávať, budeme pripravení a budeme aj tie svoje životy usmerňovať takým spôsobom, aby sme ideálne všetci boli spasení. Doslova, aby sme boli všetci vzatí, či už v rodine, v spoločenstve, v štáte, na celej zemi. Aby sme boli všetci spasení, snažme sa o to a pomáhajme si jeden druhému.
Amen.