Alexander Folz, Open Doors
Ježišove slová: „ Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa,“, považujú humanisti, moslimovia a prívrženci iných náboženstiev a ideológií aj v Európe za urážku! Kto vieru v Ježiša verejne vyznáva … je v spoločnosti aj v zamestnaní stále silnejšie vytláčaný na okraj!
Spojenie s prenasledovanými kresťanmi nám nielen posilní vieru a dodá odvahu, ale pripraví aj nás na ťažké časy rastúcej diskriminácie u nás!
Kelkheim, 12. 2. 2024, (CNA) 029 906 – Pre katolícku agentúru CNA poskytol interview Markus Rode (na obr.) riaditeľ Open Doors Deutschland, o rastúcom prenasledovaní kresťanov na svete. Open Doors je ekumenická kresťanská nadácia založená v r. 1955.
Ako sa zasadzuje Open Doors za prenasledovaných kresťanov? Aké sú možnosti pomoci?
Open Doors podporuje prenasledovaných kresťanov od r. 1955 už vo vyše 70 krajinách. V mnohých sme kresťanov museli hľadať, lebo sú v podzemí. Často trvalo roky, kým sme dokázali vybudovať dôveryhodné vzťahy k podzemných cirkvám, malým skupinkám a mnohým izolovaným kresťanským konvertitom. Napriek nebezpečiu sme postupne vybudovali sieť, cez ktorú dnes podporujeme projektami niekoľko miliónov z 365 miliónov prenasledovaných kresťanov. Projekty sa orientujú ich potrebami. Je to pomoc k tomu, aby si dokázali sami pomáhať, vzdelávanie kresťanských vodcov, pomoc zajatcom, pomoc v núdzi, psychologická podpora, poskytovanie Biblií a kresťanskej literatúry aj podpora rodín zavraždených kresťanov. Sústreďujeme sa na posilnenie viery uprostred najtvrdšieho prenasledovania. Najviac však potrebujú modlitbu. Stále počúvame:
„Prosíme, modlite sa za nás, nezabudnite na nás.“
A preto sme aktívni aj v krajinách so slobodou viery, aby sme kresťanov dávali do spojenia s prenasledovanými. To je dôležité, lebo väčšina vie stále príliš málo o situácii svojich prenasledovaných bratov a sestier.
Vydávame aj mesačník s úmyslami modlitieb na každý deň a oboznamujeme so životom kresťanov podzemných cirkví. A uvádzame možnosti ako im pomáhať a vydávame aj karty, aby im mohli napísať a tie im odovzdáme, čo je pre nich veľkým povzbudením.
Ako sa definuje prenasledovanie?
V príručke OSN z r. 2011 sa v odseku 51 uvádza: „Niet všeobecnej definície ‚prenasledovania‘ úsilie definovať ho, bolo málo úspešné“. UNHCR však poukazuje na to, že „ohrozenie života alebo slobody etnika, náboženstva, národnosti […] podľa článku 33 Konvencie o utečencoch treba v každom prípade hodnotiť ako prenasledovanie.“ …
To pomáha a ako príčinu prenasledovania kresťanov uvádza Open Doors podľa Biblie „identitu v Ježišovi Kristovi“ dosvedčovanú vierou. Aby sa táto „identita v Kristovi“ zničila, vystupuje prenasledovanie nielen ako násilie, ale najprv ako hrozby, diskriminácia či psychický nátlak. Kresťanov treba zastrašiť, aby vieru nevyznávali, či prinajmenšom nie slobodne. Aj vážne následky konverzie v štáte, či v rodine sú prenasledovaním.
Hovorí sa o tom aj vo verejných médiách, alebo skôr nie?
Každý rok uverejňuje Open Doors svetový index prenasledovania – zoznam 50 krajín, kde sú kresťania najviac prenasledovaní. Informujú o tom hlavne kresťanské médiá. No o trvalé utláčanie kresťanov sa vo verejných médiách sotva spomenie. Je to nepochopiteľné a pôsobí to takmer ako samocenzúra. Len veľké útoky na kostoly na kresťanské sviatky sa niekedy horko-ťažko dostanú do hlavných správ. Veľká časť médií je zrejme zrkadlom silne sekularizovanej spoločnosti. …
No prečo sa spálenie Koránu dvomi Iráncami v júli 2023 Štokholme šírilo vo veľkých médiách a dokonca sa zvolalo mimoriadne zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva, zatiaľ čo vyše 4000 zavraždených kresťanov moslimskými fulanmi a tisíce zničených kostolov si médiá sotva všimnú?
Ukazuje to stále viac, ako veľmi musia kresťania podporovať svojich prenasledovaných bratov.
Kresťania sú prenasledovaní z rôznych dôvodov- komunizmus v Severnej Kórey, hindutva v Indii, islamizmus v Afrike a inde. Sú tu spoločné črty či dôležité rozdiely?
V týchto krajinách niet náboženskej slobody, ani tam, kde ju majú dokonca zakotvenú v ústave. V praxi sú kresťania dokonca nepriatelia štátu ako v Severnej Kórey, Číne a Iráne. V islamských krajinách je odovzdávanie posolstva Evanjelia a konverzia smrteľným zločinom, dokonca vo vlastnej rodine. V Indii má prezident Modi cieľ – každý Ind musí byť hinduista. Takže hinduistickí nacionalisti nie sú väčšinou trestaní za útoky na kresťanov a kostoly.
Spoločné majú prenasledovatelia to, že vieru chcú vymazať ako hrozbu pre svoje ideológie či mocenské pozície. To sa deje zákonmi, zákazmi, pokutami a väznením a politické, náboženské či zločinecké skupiny ich vyháňajú, alebo vraždia. K tomu sa pridáva útlak a nenávisť – aj v médiách – aby ich zničili a prinútili vzdať sa viery. No uprostred roky trvajúceho a stále väčšieho prenasledovania konvertuje stále viac hinduistov, budhistov a moslimov na kresťanskú vieru!
Sú už aj v Európe tendencie prenasledovania kresťanov sekulárnou netolerantnosťou?
Spoločnosti v Európe prežívajú desaťročia sekularizácie. Ľudia už nepoznajú svoju vieru, lebo v mnohých kostoloch sa už nehlása Evanjelium a chybné správanie niektorých duchovných vedie k masovým vystúpeniam z Cirkvi.
K tomu sa pridáva, že humanizmus vytvoril obraz človeka, ktorý protirečí Svätému písmu. Hlavné humanistické myšlienky sa v učebniciach a na verejnosti propagujú ako norma, zatiaľ čo kresťanské posolstvo sa stále viac vykazuje z verejnosti – žiaľ aj z kostolov – a vyhlasuje sa za „súkromnú záležitosť“. Ježišove slová z Jána 14,6:
„ Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa,“
považujú humanisti, moslimovia a prívrženci iných náboženstiev a ideológií za urážku. Kto vieru v Ježiša verejne vyznáva a drží sa Svätého písma, ako Božieho slova, je zo spoločnosti a v zamestnaní stále silnejšie vytláčaný na okraj a diskriminovaný.
Aj keď tento vývoj môže byť znepokojujúci, sme ešte ďaleko od miery prenasledovania, ktoré zažívajú naši bratia vo viere. No spojenie s prenasledovanými kresťanmi nám nielen posilní vieru a dodá odvahu, ale pripraví nás aj na ťažké časy rastúcej diskriminácie v našich krajinách!
-zg-